Vlčia sila

16.Kapitola

Zo slúchadiel sa mi ozýva pesnička od Nirvany-Come As You Are.

Na posteli sa kývam do jej rytmu a hmkám si.

Po tom čo prišla mama,som si vypočula kázeň-teda,mala už aj lepšie-no v konečnom dôsledku,sa až tak nezlostila. Otec mal pravdu.

Samozrejme,som jej vysvetlila zajtrajšiu situáciu.

"Takže,zajtra ideme s Lakou stanovať."

"Stanovať? Nebude vám zima?"

"Budeme v spacákoch a tak,"hovorím ďalej."Vonku bude založený oheň a tak,no."

Chvíľu bola ticho. "Len vy? Žiadny chlapci?"

Zatvárim sa kyslo. Teraz sa staráš,hej? "Ja,Laka,Lena,Lucy."

Všetky mená som vymyslela na L,nebude to podozrivé?

"Tak dobre,"rezignuje."Kedy sa vrátiš?"

"Uvidím. Dám ti vedieť,ak mi v mobile ostane batéria."

A vtedy spustila Nicky,aký mala skvelý deň.

"No proste som mala najkrajšiu bábiku z triedy,"vravela stále o tom istom. "Aj farbičky."

Pozriem do kúta izby na batoh s vecami. Vlastne som nevedela,čo si mám so sebou vziať. Okrem peňazí,samozrejme.

S hlasom Kurta Cobaina som upadla do spánku.

---------------------

"Ciara?"zašepká nejaký hlas. Pootvorím oči.

"Čo tu robíš,Nicky? Dnes nie je škola,zabudla si?"podráždene zamrmlem a prikryjem si paplónom hlavu.

"Ja viem,blbka,"odvetí ona svojim piskľavým hlasom. "Máš tu návštevu."

"Návštevu?"spýtam sa prekvapene. Ihneď som hore.

"Hej. Konečne si ťa prišli vziať mimozemšťania,"prevráti očami a odíde.

Hodím na seba župan a prstami si prečešem strapaté vlasy.

Pomaly zídem po schodoch a cez kuchyňu prejdem do obývačky.

Prudko zastavím. Na gauči sedí mama a s ňou aj Pew,Lasey a Collin. Pijú čaj. Čaj?! A jedia nejaké sušienky;myslím.

To hádam nie. Čo ich chce otráviť?

"Mama?"ohlásim sa a zrazu si vo svojom úbore pripadám nanajvýš trápne.

"Och,zlatko,"postaví sa s úsmevom. "Tvoji kamaráti ťa prišli vyzdvihnúť. Nevedela som,že idete tak skoro."

Zháčim sa. Oslovila ma 'zlatko'.

'Kamaráti' ma pozdravia.

"To ani ja. A ani som nevedela,že nás tam berú chalani. Prečo si mi to nepovedala,Lasey?"spravím zmätený výraz.

Pochopí. "Nepovedala? Asi som zabudla. No len nás tam odvezú a idú preč."

"Ach tak. Mami,zoznámili ste sa? O Lasey som ti včera vravela,nie?"

"Nebola to Lucy?"zamračí sa.

"Nie,"pokrútim hlavou a Pewa prebodnem očami,"určite to bola Lasey. Tak sa len oblečiem a môžeme ísť."

Dám na seba nachystané veci a vezmem si batoh. Umyjem zuby a vlasy dám do copu.

Čakajú ťa v aute,"oznámi mi dole mama. "Vyzerajú milo. A tí chlapci mi niekoho pripomínajú."

"To oni sú,"nasilu sa usmejem."A vážne netuším koho by ti mohli pripomínať. Tak čau."

Obujem si Nikey a vybehnem. Pred čiernym Land Roverom stojí Pew a opiera sa oň.

"Si normálny?!"vyletím na neho."Čo sa vôbec pýtam,jasné,že nie si!"

"Prečo,vlčica?"zažmurká.

"Nehraj sa tu na debila,pako! Mal si mi zavolať a nie prísť a kecať s mojou mamou. No a ešte tie koláčiky!"

"Volal som ti,"ohradí sa,"asi šesťkrát."

Vyberiem si mobil. Aha. Asi som ich prespala.

"Hm,no tak...,nie aj tak si nemal ísť dnu,"trvám na svojom,ale už s miernym tónom.

Pokrčí plecami. "Páčil som sa jej."

"Nebuď úchylný,"odvrknem.

Znova mykne plecami a nahodí úškrn. "Skutočnosť nepopriem. Čo už,som proste neodoľateľne sexy. Nastupovať,"pokynie a otvorí zadné dvere.

Na mieste šoféra sedí Lasey a vedľa nej Collin.

"Tak to musím sedieť s tebou?"

"Nemáš na výber,zlatko,"usmeje sa.

Prehltnem škaredé slová a dám si pás. Medzi nás položím tašku.

"Zapni rádio,"povie Pew Collinovi.

O chvíľu mi už v hlave duní hudba. Za necelú polhodinu sa dostanem na diaľnicu.

"Ako ďaleko to je?"spýtam sa Pewa.

"Dve hodiny,možno viac."

Na jeho krku si všimnem tesne pod lemom trička kožennú šnúrku. Odolám nutkaniu sa naň spýtať.

Zanovito sa zahľadím cez okno.

Takéto nejaké auto som vždy chcela. Ak nerátam Chevrolet-Impala '67.

Viem,že ich nikdy nedostanem. Za rodičovské peniaze určite nie.

Akoby som počula mamu:"No to určite! Je to nebezpečné a vôbec. V žiadnom prípade. Mark,aj ty jej k tomu niečo povedz,prosím ťa! Začni sa správať ako otec!"

"Eliza,ale veď už za chvíľu bude dospelá a..."skúšal protirečiť.

"Žiadne také,"rázne mu skočí do reči."Koniec diskusie. Táto téma sa už v tejto domácnosti nebude opakovať!"

A skončilo by to tak,že by odišla z miestnosti a za sebou treskla dvermi. S ocinom by sme len na seba bezradne pozreli.

----------------

Pohyb auta ma ukolísal do akéhosi polospánku.

"Zaspala?"pýta sa Lasey,stišujúc rádio.

"Vyzerá to tak,"odpovedá tichšie Pew.

Niekto-vlastne to môže byť len jedine on-mi z tváre odhrnie prameň vlasov,čo sa mi uvoľnil z vrkoča.

Na čo sa ma dotýka? Bola to predsa len pusa,nie?

Sama sebe si nahováram,že hej. Letmý bozk na pery.

Letmý,sprostý bozk.

V mysli sa mi vynorí obraz...nie,to v žiadnom prípade. Už nie.

Zatnem zuby a skoro nebadateľne pokrútim hlavou.

Teraz zaspím skutočne.

-------------

"Sme tu,"začujem Pewov hlas. Jemne mnou potrasie.

"Aj na adrese?"žmúrim a pretieram si oči.

"S navigáciou to nebol problém,"hovorí z predu Collin s úsmevom.

"Ako keby si to auto šoféroval ty!"

Zasmeje sa."Ale,Lasey,ja za to nemôžem,že si sa ponúkla."

Pew so smiechom vystúpi von. Nasledujem ho. Na ulici je rušno.

"To je ono?"ukazujem na bytovku oproti. Je škaredej sivej farby. Omietka sa odľupuje.

Pew pokrčí nosom. "Presne tak."

"Ako zistíme v ktorom byte žije?"

Usmeje sa. "Spýtame sa."

~~~~~

Konečne pridávam novú časť :) Ak tu budú aspoň tri komenty,novú časť pridám čoskoro :)3