Vlčia sila

15.Kapitola

"Predátori. Dravci. Vrchol potravinového reťazca.

To je len pár vecí,čo by sa dalo povedať o vlkoch.

Predátori. Dravci. Vrchol potravinového reťazca. Nebezpeční. Tajomní. Obzvlášť príťažliví .

To je len pár vecí,čo by sa dalo povedať o vlkodlakoch.

Ak si myslíte,že v nich nie je rozdiel,mýlite sa.

Ja som tomu zasvätil celý život.

Tu je moja štúdia." R. S.

So šokom som dočítala obsah zo zadnej strany. Rýchlo som vytiahla mobil a naťukala jeho meno.

Vyhodilo mi kopu linkov a v nich-dátum a miesto narodenia,bla,bla,bla,študoval tu a tu...to nič,ženatý,jedno dieťa-syn...

Musí tu byť niečo užitočné!

...zavretý do blázinca...

S úľavou si vydýchnem. Neveria mu. Považujú ho za psychicky chorého. Dobre.

Ťuknem na jeden odkaz. Spustí sa mi video.

"Je to pravda! Pravda! Sú všade! Nechajte ma! Veď vy na to doplatíte!"kričí asi 40-ročný muž. Mal výrazné črty tváre,pod očami kruhy a zúfalý výraz.

V mladosti musel byť pekný.

Policajti ho držia a on sa im stále vykrúca.

"Blázni! Hlúpi blázni!"

"Pane upokojte sa,"hovorí mu policajt.

V tom sa video skončí.

Pozerám na komentáre:

"Je to mentálne retardovaný človek. Jeho rodina sa za neho musí hanbiť." Roxy264

"Nebezpečný pre okolie. Dúfam,že zhnije v blázinci." NeznámýJohn

"Vlčí ľudia si idú preňho!" Havko102

A kopu podobných. Schovám telefón a zobudím Pewa.

"Čo?"zamrmle. Strčím mu pred nos knihu a posadím sa oproti. "Čo to je?"

"Si slepý? Nie,tak čítaj,"prevrátim očami.

Povytiahne obočie,no nič nepovie.

Chvíľu pozerá na zadnú stranu,až nakoniec zdvihne pohľad. "A?"

"A? A?! Aké a,doriti?!"vyprsknem a zacítim tesáky.

Podíde ku mne a chytí ma za ruky. "Schovaj zúbky,"usmeje sa.

"Prestaň,"zamračím sa a snažím si ich vytrhnúť z jeho stisku.

Zacuká. "Nepustím ťa,po kým sa neupokojíš."

"Som v pohode,"zhlboka vydýchnem,aj keď to vo mne vrie.

"To ty vždy,"potvrdí a sadne si na stôl."Tak,"vezme si do rúk knihu,"čo je ten,hmm,Rowland zač?"

"Žije,ak sa na to pýtaš. V ústave."

"Teda sme v poriadku. Len šialený chlap."

Pokrútim hlavou. "Ohrozuje nás. Ako aj jeho rodina. Musíme ísť za nimi,zistiť či tomu veria."

"Výlet neznie najhoršie,"pripustí,"a teraz máme mať tie prázdniny,hej?"

"Hej."

Postaví sa a mňa vytiahne so sebou. "Tak teda,dnes vyrážať asi nemá zmysel."

"Zajtra ráno,"poviem.

"Ale niekto bude musieť ísť s nami,"nešťastne zašomre. "A mama sa to aj tak nesmie dozvedieť."