Vlčia sila

9.Kapitola

"Mala by byť v poriadku."

Povedala to nejaká žena. Hlas má príjemný.

Počula som to,ako keby v mojom podvedomí. A vlastne?

Nespala som,no ani som nebola hore.

Oči mám zavreté. A načúvam.

"Mala by?"niekto zvýši hlas. Poznám ho,uvedomím si.

"Áno,mala. Hlavne sa upokoj. Kričaním nikomu nepomôžeš,"hovorí to potichu,no autoritatívnosť z toho priam kričí.

"A čo potom? Keď sa zobudí?"

"Čo by malo byť?"nechápavo odpovedá otázkou žena.

"Ja neviem...proste,"vydýchne chlapčenský hlas.

"Nechajme ju tak. Potrebuje odpočinok."

*****

Pohýbem hlavou. Krk mám stuhnutý a viečka ťažké.

Pootvorím oči. Je tu tma.

Zrak si ihneď zvykne.

Posteľ,na ktorej ležím je tvrdá a nepohodlná. S námahou sa z nej skotúľam.

Kde to som?

Postavím sa a pohľadom zastavím na dverách. Och môj Bože. Oni sú z ocele alebo čo.

Pri ich boku nájdem vypínač.

Žiarovka pár-krát zabliká a osvieti miestnosť.

No...ono to tu fakt vyzerá ako vo väzení.

Obyčajná posteľ s matracom,vankúšom a dekou. Pri nej nočný stolík a v rohu...chladnička?

Prekvapene sa zamračím. A polička s knihami?

Teda ja som totálne mimo. Na jednej strane izolácia,holá žiarovka(dokonca neúsporná!)a stará posteľ. No zato literatúra a mini chladnička.

So záujmom ju otvorím. Jej obsah tvoria dve plechovky Redbullu a ľadovej kávy,šunka,salám,syr a v malom mrazáku mäso.

Hmm.

Pozriem sa na knihy. Okrem klasiky ako je Dracula od Stokera,tu sú aj rôzne sci-fi či hororové kúsky.

Keďže nie som zrovna trpezlivý človek (že človek,pche),začnem kopať a trieskať do dverí.

Pekne sa to ozýva.

Nikto neprichádza-aj tak to riadne bolelo-,tak si z chladničky vezmem šunku. Chlieb tu nikde nevidím ,takže si ju po plátkoch dávam do úst. Kuracia,mňam.

A vtedy začujem kroky.

Reflexne sa vrhnem po zhasínači a lahnem si do postele. Aj so šunkou,tú položím za seba.

Síce nie som v predstieraní spánku najlepšia(okej,som v tom absolútne nemožná),ale to zvládnem.

Kľúčik sa pohne v zámke,ozve sa niečo ako 'cink' a cez privreté oči vidím,ako sem dolahne svetlo.

Ťukne vypínač.

Nadýchnem sa. Jeho spoznám hneď-aj keď priznávam,že moje zmysli sú nejaké otupené-,pretože Pew je vôňou nezabudnuteľný.

A potom ten druhý pach.

Jasne ženský s nejakou kvetinovou voňavkou. Musí to byť tá žena.

"Tvoje srdce bije až moc rýchlo,"prehovorí.

V hrdle sa mi zasekne dych.

"Nemusíš sa báť,Ciara." To bol Pew.