Vlčia sila

18.Kapitola

Pozve nás dnu (nie zrovna dvakrát ochotne) a povie,nech sa usadíme v kuchyni.

Rýchle niekam odbehne. Buchne skriňa. A zrazu niečo padne na zem.

"Doboha!"počuť z izby.

Na stoličke sa otočím k Pewovi. "Je strelený,nie?"

"Jasné,že je,"prevráti očami. "Veď je po otcovi."

A nie len správaním. Výzorom sa naňho ponášal tiež-ostro rezané črty tváre a dokonca na moment mal aj ten zúfalý výraz.

"Tak,"preruší ticho Pew,"čo mu chceš povedať?"

Zdvihnem kútiky úst. "Mám to perfektne premyslené. Teda myslím."

"A povieš mi to?"

V skratke mu to vysvetlím. Preruší nás James,keď vbehne do zatvorenej vedľajšej miestnosti. Len poznamenám,že ani na nás nepozrel.

"Čo tam stvára?"zavrčí Pew.

"Neviem."

"Čo keď zistil kto sme a má tam nejaké nástroje na mučenie?"

"A že ja som hysterka,"zasmejem sa.

Za chvíľu nás poctí už normálne oblečený James. "Môžme ísť do obývačky,"oznámi krátko.

Obývacia miestnosť je docela veľká so škaredým oranžovým gaučom a dvomi skriňami.

Nie je tu telka?!

A na stenách sú vážne znepokojujúce obrazy: jablko v púšti,mandarinka vo vírivke,hruška čo číta či kokos čo tancujúci tango.

"Je to cvok,"pošepká mi Pew.

"Úchyl do ovocia,"súhlasím a mrvím sa na pohovke.

"No,tak môžte začať,"neisto nás vyzve.

Krok prvý-získať si ho.

"Samozrejme,"usmejem sa. "Ale najprv,som Ciara a toto je Pew."

Podám mu ruku a potrasie mi ňou. Pewa ani nehne.

"Jamie,nie James,"tiež sa trocha usmeje.

"Okej. Tak teda,uf,nejak mi vysmädlo,"naoko nenútene poviem.

"Panebože,zabudol som!"zvolá."Dáte si kávu alebo čaj?"

"Čaj bude fajn,"súhlasím veselo. "Pew?"

"Nič nechcem."

"Jasné,že chceš,"trvám na svojom. "Dá si vodu."

Jamie prikývne a vybehne z izby.

"Chceš sa pozrieť do skríň?"zašepkám.

Pew hneď vstane,a na to niekto zazvoní.

"Mohol by tam jeden z vás skočiť?"zakričí James z kuchyne.

"Idem tam,ty sa tu obzri."

Vídem z obývačky a cez chodbu ku vchodovým dverám. Trhnutím ich otvorím.

Na prahu stojí chudá-riadne vyziabnutá-baba s blonďavými vlasmi,oblečená v priveľkých veciach.

Prekvapenie v jej tvári zaraz vystriedal hnev.

"A ty si kto?"

"Nenaučili ťa,že ako prvé sa hovorí pozdrav?"samoľúbo sa usmejem.

"Kde je Jamie?"pýta sa so stúpajúcou oktávou.

"No,on sa práve doobliekal a robí mi čaj,"pokojne vysvetlím. To vyznelo,čo?

"Doobliekal?!" Teraz už kričí a odsotí ma z dvier.

"Tiež ma tešilo,"zamrmlem,keď pribuchnem dvere a nasledujem ju dnu.

Vrúti sa do Jamieho kuchyne a rozkričí sa.

V obývačke za sebou zavriem dvere a hodím sa na gauč.

"Čo sa stalo?"zisťuje Pew,ignorujúc dievčenský piskľavý hlas a pokračuje v prehľadávaní skrini.

"Mal by si si pohnúť,"informujem ho,"asi sem za chvíľu príde ako tornádo."

"Ten chalan?"

"Jedno pripečené dievča,čo asi práve zabilo svojho priateľa,"vysvetlím. "Teraz už ex pravdepodobne."

Otočí sa na mňa. "Prečo?"

S úškrnom pokrčím plecami.

Chvíľu na mňa len podozrievavo hľadí. "Je ticho,"poznamená nakoniec.

Mal pravdu.Čo keď ho vážne zamordovala?

"Choď tam,"poviem neisto.

"Choď ty."

Chrapľavo sa zasmejem. "Hádam sa vážne nebojíš?"

"Samozrejme,že nie,"odvetí,zavrie skriňu a podíde k dverám. Priloží si k nim ucho.

Nič nehovorím.

"Počuť len jeden dych..." V tom sa dvere otvoria a Pewa tresknú do tváre. Padne na zadok a zastoná.

"Och,sorry,"rozpačito sa ospravedlní James a podá mu ruku. Ľavé líco mu zdobí červený fľak,ale inak vyzerá byť v pohode.

Pew ju odmietne,škaredo na neho zazrie a naspäť sa posadí.

"Hm,no,ospravedlňujem sa za Clare. Je veľmi prchká,ale inak milá." Vyzerá to,že tým uisťuje sám seba.

"To vidíme,"zašomrá Pew.

James nedá najavo,že niečo počul. "Nechceš na to ľad?"

"Nič to nie je."

Mala by sa mu tam tvoriť modrina,no už sa to začína hojiť. Bojím sa,že su to všimne.

"Čo to naše pitie?"nadšene prehodím.

"Nechal som ho v kuchyni,"pokrúti hlavou a ide preň.

Rýchlo sa otočím k Pewovi. "Mali by sme ísť."

"Nič sme nezistili,"namietne.

"Od neho ani nič nezistíme. Collin nás už určite čakajú. Poďme."

Poviem mu,nech ide k dverám,ja to s Jamesom vybavím.

"Jamie?"

Vyľakane vyskočí a prevrhne čaj."Áno?"

"Musíme odísť. Nastali problémy."

"Ale...čo s mojím otcom?"pokrčí nosom.

"Hm,bude v poriadku. Keby niečo,zavolaj." A nadiktujem mu svoje číslo.

Skvôr než stihne čokoľvek povedať,som preč. Dope zídeme peši,mŕtve zviera na konci preskočíme a vídeme z bytovky.

"Chceš ísť hneď domov?"

"Neviem,"odpoviem. "Mamine som povedala,že ma tak skoro nemá očakávať."

Usmeje sa. "A to znamená čo?"

"Netuším,"ujde mi smiech,"ale teraz som riadne hladná."

Drgnem doňho a rozbehnem sa k autu. Nikto v ňom nie je a je zamknuté. Na vnútornej strane predného skla je prilepený kúsok popísaného papiera: 'Collin sa nudip,tak sme si to tu šli pozrieť. Keby niečo,máme pri sebe mobily.'

"Tak to by sme mali,"zhodnotím.

Pew kývne. "Ideme sa najesť,nie?"

"Zjedla by som aj koňa,"prisvedčím s úškrnom.

*****

Tak čo na to hovoríte?:) Páči sa nová časť?:)

-Vanes