Vlčia sila

3.Kapitola

Tesne predtým, než zazvoní si sadnem do lavici.Je úplne vzadu.

Dve dievčatá predo mnou si niečo vzrušene šepkajú.

"Mara vraví,že ho videla,"povie červeno vláska.

"Je taký pekný ako hovoria?" Druhej hlas je úplne nadšený. Čo sa to deje?

"Viacej,Anna,viacej."

"Och,"vydýchne,"musím ho vidieť Liv."

"Cez obednú prestávku ho určite uvidíme."

"Veď kto neobeduje v jedálni,nie?"zasmeje sa Anna.

Napríklad ja. Nedokážem tam jesť.

Moc hluku. Moc pachov. Moc všetkého.

Chodím obedovať na strechu. Mám aspoň pekný výhľad.

"Žiaci,chcem vám predstaviť nových spolužiakov."Ani som si nevšimla učiteľku. A ani nových žiakov ako stoja pri katedre.

Veď to je Ronnie. A to musí byť jej brat.

Podobajú sa . Obidvaja blonďaté vlasy a veľké oči. Má dlhšie vlasy než ona,napadne mi. Sú mu po plecia.

Vidím,že peknosť majú v génoch.

"Toto je Veronika a Nick Rolsový. Verím,že budete milý a poukazuje im to tu."

O ňom hovorili tie dievčatá? Je to možné.

S Ronnie sa nám stretnú pohlady. Uškrnie sa.

Potom ako hodina skončí,ma príde pozdraviť.

"Ahoj,vieš,že nepoznám tvoje meno?"

"Už hej,"usmejem sa ,"som Ciara."

"Zaujímavé meno,"našpúli ústa. "A to je teda môj brat.Poď sem,Nick."

Keď sa objaví pri nás,prejde po mne pohľadom.

"To je dievča od včera,"zaškerí sa Ronnie.

"Oh,"zasmeje sa on,"to nahé?"

Aha.

"To som ja,"uistím ho. "Tak,rada som vás stretla,ale som už hladná."

To,že ešte nie je obed nevadí. Potrebujem vzduch.

"Pá, dievča od včera,"zavolá za mnou Nick.

Únikové schody prebehnem ako najrýchlejšie viem. Keď ma obklopí studený,po búrkový vzduch,mám chuť od radosti vykríknuť.

No,ako to býva,radosť je chvíľková záležitosť.

Niekto tam sedí,na kraji strechy,nohami húpe vo vzduchu a pod zadkom má koženú bundu.

Vidím len jeho husté,čierne,strapaté vlasy.

A stačí jedno nadýchnutie a viem,že to je on.

Viem,že ma počul len čo som prišla.

Počul môj dupot po schodoch.

Moje dýchanie.

Vlčí pach prekrývajúci voňavku.

A aj tak sa neotočil.

Ale toto je moje územie. Bola som tu prvá.

Pozbieram všetko odhodlanie a spravím k nemu pár krokov. "Vypadni,"zavrčím.

"Najprv by sa malo pozdraviť."

A to ma neskutočne rozčúlilo-ten arogantný tón.

"Hovorí kto?"odfrknem si.

"Slušnosť,predsa."

"Prestaň ma provokovať,"poradím mu,"vieš čo som,tak isto ako to viem ja o tebe."

"Ale to neznamená,že sa budeme správať ako zvieratá,Ciara,"prenesie potichu.

Začínam sa báť. Čo o mne vie okrem mena?

V tom sa postaví a otočí. A v tej chvíli viem,že tie dievčatá nehovorili o Nickovy. Hovorili o ňom.

Ako sa naše pohlady stretnú,mám pocit,že sa zastavil čas.

Robím si srandu.

Síce moje srdce začne biť rýchlejšie,ale len preto,že ho mám chuť zhodiť dole.

"Takto väčšinou na ľudí pôsobím,"uškrnie sa .

"Ja nie som človek,"zamračím sa.

V jeho medových očiach sa zaiskrí. "Si,ale nie obyčajný. Ako ja."

"Počúvaj ma,vlkodlačí cassanova,"zaostria sa mi špicáky,"tieto rečičky si nechaj pre Anny a Lívie,okej? Prišla som len na vzduch a celé si mi to posral. Tak choď,láskavo,do svojej nory."

Zasmeje sa. "Anny a Lívie?"

Prevrátim očami. "Uvidíš. A teraz ma tu ,prosím,necháš samú?"

"Okej,"pokrčí plecami.

A vtedy ma to napadne."Stoj!"

"Už ti chýbam?"

"Nie,ty kretén,"odseknem a zvážniem. "Zabil si ju?"

Stvrdne mu sánka. "To dievča?"

"Áno."

"Nie,ja sa viem kontrolovať. Narozdiel od teba."

" Ja som ju nezabila!"

"Keď povieš,"ešte ľahostajnejšie pokrčí ramenami a odíde.

******