Vlčia sila

10.kapitola

Športové oblečenie odhodím do kúta.

Spustím vodu,nech sa zatiaľ zohreje.

Z pary sa zahmlí zrkadlo. Nakreslím tam smajlíka.

Zhlboka sa nadýchnem.

Pomyslím na... Pewa.

Čo to so mnou,dopekla,je?!

No len čo si spomeniem na jeho hrejivé,zlaté oči a to ako sa na mňa pozreral so strachom,pristihnem sa ako sa usmievam.

Vlepím si kontrolnú facku. No čo? Stále lepšie než rezať sa.

Asi po desiatich minútach,odtadiaľ vyleziem.

Priznávam,že som sa skoro prizabila,keđ so stúpila na mokrú podlahu a zridla na zem.

"Šlak aby to trafil,"zašomrem,celá obalená v modrom uteráku.

Na poličkách som ich našla neúrekom.

Ani jeden nebol rovnaký-niektoré mali potlač,vyšívané mená a rôznu farbu. Tento mal po krajoch bielu linku. Je jednoduchý a pekný.

Mokré vlasy ma chladia.

Prehodím si ich cez tvár,keđ v tom niekto vstúpi dnu. Cez vlasy ho moc nevidím. Ale zato cítim.

"Ježiši,"vybafne Pew,"Samara!"

"Vypadni,vlčí pako,"zrúknem a pevnejšie si stisnem uterák.

Zasmeje sa."Neboj,len som ti priniesol šaty."

"To si mohol počkať aj vonku,nie?"

"Mohol,"súhlasí s prešibaným úsmevom. "Prečo máš...takýto účes?"

"Lebo sa mi páči,"zagúľam očami a potrasiem hlavou,nech mi aspoň trocha nezavadzajú.

Pristúpi ku mne a vlasy mi odhrnie úplne.

Nejakou náhodou sa mi rukou obtrel o líce.

"Hm,tak tie veci polož na umývadlo a choď."

Prezmenu nahodí galantný úsmev. "Ako si želáte,pani moja. Aby som nezabudol poznamenať,máte na sebe môj uterák."

Okamžite naň pozriem."Aha."

Zavrie za sebou a ja zamknem. Predtým som sa nezahasprovala či čo?! Taká chyba...

Uvedomím si,že ho uterák ovoniavam.

"No,Ciara,očividne ti začína hrabať. Mala by si sa čo najskvôr odtadiaľto zdekovať. Dokonca sa aj sama so sebou bavíš."

*****

Potom čobsom sa navliekla do niekoho vecí-nejak často si ich požičiavam-som dospela k záveru,že tu musí niekto bývať,ktorý je rovnako starý ako ja.

Teda mám na sebe kraťase a tričko nejakej kapely. No to mi je predsa len veľké.

Spodné prádlo som si,logicky,nechala svoje.

Stiahnem si z ruky mokrú gumičku a zopnem si ňou vlasy.

Fén som tu nikde nenašla.

Obula som si tenisky a pozrela do zrkadla.

Som otrasená. Teda aspoň tak vyzerám.

Totálne nenamalovaná,zamračená,s mokrou hlavou.

"Pew?"zakričím.

"No?"ozve sa spoza dvier.

"Čo tie veci?Mám ich tu nechať?"

"Prečo ma nepustíš dnu?"