Vlčia sila

7.Kapitola

Neváham a beriem nohy na plecia.

Vonku vlčiak začne štekať a chvíľu mám pocit,že ho reťaz neudrží.

Našťastie,bývam hneď vedľa. To som snáď prvý krát rada,že som jeho suseda.

Doma sa mi podarí plesknúť dvermi a prebudiť otca.

"Si doma,Ciara?"ospalo sa ozve zo spálne.

"Áno,"odpovedám a beriem schody po dvoch. Pri ňom zastanem.

"Idem si spraviť kávu a prečítať noviny. Pripojíš sa?"

Nesmiem dať najavo hocijaké pochybnosti,opakujem si. "Jasné,oci."

Po otázkach tipu ako bolo v škole ("Super. Celkom sranda. Hlavne s Lakou."-čo je totálna lož. Keďže sa s ňou nebavím asi cez rok) a čo som robila(utekala,schovávala,pila pivo,ešte k tomu otrávené),je jeho káva hotová.

Ja jem gumových macíkov.

Zaujme ma titulná strana novín.

"Môžem,oci?" Než stihne odpovedať,už ich schmatnem.

Na titulke stojí:

"Do rodného mesta sa vracia slávny podnikateľ-Thomas Rowland aj s rodinou. Plánuje nový biznis?"

Hneď ho v ňom uvidím. Je jasné,že sa ponáša na otca.

Vlasy sú rovnako havranie a aj lícne kosti. Len oči sú iné.

"Kto to je?"otec si ich vezme naspäť.

"Jeho syn k nám nastúpil do školy,"poviem.

"Ste kamaráti?"

Nedá mi inak ako sa zasmiať. "To určite nie sme."

Zmätene sa na mňa pozrie. "Aha."

Takže Pew-čoto je,doboha,za meno?!-je pekný aj bohatý.

Poondiate klišé.

Počujem zaparkovať auto.

"Sme doma," o chvíľu kričí Nicky z predsiene.

"Ani by sme si nevšimli,"sucho poznamenám.

"Ocíí,"zapiští,keď ho uvidí."Ockóó!"

Obíme ho a silno pritláča.

"Vy ste sa ráno nestretli?"

"Stretli,Ciara,ale Nicky sa rada obíma,"vysvetlí otec.

Zdržím sa komentára a odídem odtiaľ.

Ešte počujem mamu,ako vraví:"Čo to čítaš za nezmysli?Ihneď to vyhoď!"

Na to nasleduje pisklavý zvuk-otvorenie koša.

Prezlečiem sa do športového a vyrazím von behať.

Stále cítiť vôňu dažďa.

V parku si dám prestávku. Zadychčaná si sadnem na lavičku.

Začnem sa usmievať. Neviem prečo. Asi z toho pocitu uvoľnenia pri behu. Keby ma niekto zbadá,musí si myslieť,že som si niečo šlahla.

Počkať. Čo to je?!

Nie,nie,nie. Si robíš srandu?

Ma snáď prenasleduje?!

Dám si hlavu do dlaní v snahe schovať sa.

Schovať sa pred Pewom.

Posratý vlkodlačí čuch.

"Ale,koho to tu máme?"uškrnie sa,keď si ma všimne.

Nevoľky zdvihnem zrak. "Môžeš pokračovať."

Naschvál si ku mne sadne. Posuniem sa až na samý kraj. "Vidím,že sa ma stále bojíš,"zasmeje sa.

"Teba? To určite,"zavrčím.

"Každopádne,nejdem ťa otravovať,len s bratom beháme,"vysvetlí.

"Hlavne,že si tu sám,však?"podpichnem ho.

"Vydrž,"povie a pozrie na mobil,ktorý mal vo vrecku. "Za tri,dva,jed..."

Zrazu ma príval vzduchu tresne do zadu. Akoby ma tá lavička vpila do seba.

Vlasy mám dupkom.

"To bol on,"potrasie hlavou Pew.

Predo mnou sa objaví vysoký,možno osemnásť alebo devätnásť ročný chalan s rovnako uhľovými,hustými vlasmi. Ale oči,oči majú iné.

Zatiaľ čo Pewove sú ako hrejivé zlato,tieto pripomínajú smaragd. Taký jasný.

Tento odtieň mal aj muž na titulke.

"To je ona?"uškrnie sa Pewov brat. "Tá vlčica?"

"Tá vlčica stojí priamo pred tebou a má chuť vyškriabať ti oči,"nevinne sa usmejem.

"Mal si pravdu,"nadšene zvolá,"vôbec si nepreháňal!"

"Kľudni sa,Collin,"krotí ho brat.

Nevšímajúc si ho pokračuje:

"Si veľmi rýchla? Dáme závody ak chceš. Vieš,mohla by si ísť aj proti môjmu malému bračekovi,ale toho porazí každý. Dokonca aj malé deti. Ozaj,som Collin. Teda Pewa poznáš,hej? A..."

"Super,"prudko ho preruším,"ale asi už pôjdem."

"Ale veď sme sa len zoznámili,"namietne.

Postavím sa oproti nemu. Skoro o polovicu hlavy ma prevyšuje.

Tak sa dám na špičky. Lepšie.

"Pozri,zlatko,na dnes mám tohoto celého svinstva akurát dosť. Doma mám malú,umrnčanú sestru,hroznú mamu a otca,ktorý ani nebýva doma. Môj sused očividne niečo vie o vlkodlakoch a v škole mi život znepríjemňuje tvoj brat. Takže,teraz odídem a my zabudneme,že som tu niekedy bola,fajn?"dokončím a hltám vzduch.

"Si v poriadku,Ciara?"Chytí ma za rameno Pew.

Nevládzem dýchať,snažím sa povedať.

"Očividne nie je,"odsekne,ako že sa volá? Cole?

"Ciara,"Pew ma jemne posadí na lavičku. "Čo si to vravela o susedovy?"

"On ma...do vody mi dal..."

Nejde to.

"Čo ? Ublížil ti?"kvočí predomnou a pozerá mi do očí.

"Povedal,že to je,že to je,...,"nenapadne ma to ani zanič.

Začnem trhavo dýchať a trásť sa.

"Panebože!"zhíkne Cole."Sprav niečo."

"Ty si tu najstarší!"zrúkne Pew.

Pripadám si ako keby som mala záchvat.

"Vlč...or,"vysúkam zo seba.

"Čo?"Nahne sa k mojim perám Pew.

"Vlčí mor,"zašepkám.

A vtedy pocítim ako mi ochabnú nohy.

Nie,nie.

"Necí...necítim si nohy."

"Rýchlo k autu. Ja ju vezmem na ruky. Švihom,Collin."

Collin-tak to je správne.

A potom som všetko mala viac-menej rozmazané.

Boli tu tri veci,tri veci na ktoré som myslela:

1,Mocné ruky a ramená,ktoré ma pevne držali a nepustili by ma za nič.

2,Silno bijúce srdce.

3,Škoricu.

Posledné čo som počula,bolo:

"Rýchlo ju berme k Aileen."