Komplikovaní ✔️

5. kapitola

Zvonček na stene sa po dlhom utrpení konečne ozval, čo pre mňa znamenalo doslovné vykúpenie. Na učebnicu biológie som položila zošit z toho istého predmetu, kde pred chvíľou pribudli nové poznámky a postavila sa z miesta. 

Vanessa a Sue išli napred, ja som kráčala za nimi po chodbe, kde sa momentálne hemžili študenti akoby sme boli v úli. Ony dve majú skrinku na druhej strane chodby, trocha bližšie k jedálni a tak mi prisľúbili, že ma počkajú tam. Iba som nemo prikývla a zastala pri tej mojej. 

Odomkla som a otvorila dvierka. Hneď sa mi naskytol pohľad na ten neporiadok, ktorý sa dnu nachádzal. Predošlú prestávku som to akosi nestíhala s prehodením kníh, a tak na pekne poukladané hromádky učebníc a pomôcok zaútočilo tornádo pod názvom Vystresovaná Jackie. Dnu zavládol chaos. 

Rýchlo som to tam ako-tak poupratovala a prihodila veci z predošlej hodiny. 

Konečne som skrinku mohla zamknúť a pomalým krokom som sa vybrala k jedálni, do ktorej som ešte nemala šancu zavítať. Minulý týždeň sa mi zázrakom podarilo jedáleň obchádzať veľkým oblúkom. Neviem, či za to mohol strach, z toho, že by som nemala s kým sedieť, alebo to bol stres z nového prostredia, no jeden z tých pocitov zariadil, že som sa tejto časti školy proste vyhýbala.

Veľké dvojkrídlové dvere sa otvorili, keď som do nich zatlačila dlaňami. Zočila som miestnosť plnú žiakov. Sedeli za sivými stolmi a rozprávali sa. Po mojej pravej ruke sa nachádzal pult s výdajom jedla. Za ním stáli dve kuchárky. Tvárili sa, sťaby ich všetko a všetci otravovali. 

"Dobrý deň," pozdravila som milo jednu z nich a vzala si do ruky tácku. Oči prilepila na mňa a darovala mi spaľujúci pohľad. V sekunde ma prepichol ako tá najostrejšia dýka. Naprázdno som preglgla a rýchlo si vzala tanier s jedlom. 

Otočila som sa k namrzenej kuchárke chrbtom a prezrela si priestor. Vyzeralo to, že žiaden zo stolov nie je prázdny, čo ma nepotešilo. Zrazu sa od jedného z nich postavila Vanessa a prebehla ku mne. 

"Tak tu si. Už na teba čakáme. Dnes budeš obedovať pri nás," oznámila mi a potiahla ma za rukáv smerom k partii teenagerov, ktorí sa uvoľnene zhovárali. 

Za stolom nesedeli len dievčatá, ale aj chlapci. To ma dosť znervóznilo. 

"Decká, toto je Jackie. Je tu nová a dnes bude sedieť tu," ukázala na stoličku vedľa ďalšej prázdnej. Odhadujem, že patrila jej. 

Všetkým som darovala nesmelý úsmev. Neopätovali mi ho. Iba na mňa hľadeli, akoby som prišla z inej planéty. Sklonila som hlavu a sadla si vedľa Vanessy. Moje líca mierne pálili. 

Vzala som do ruky vidličku a jej tenké, ostré končeky zaborila do rizota, čo stálo na tanieri ako mohutná pevnosť na úpätí kopca. Nenáhliac sa som jedla znesiteľný obed a snažila sa nevnímať nič a nikoho. Dúfala som, že ma myšlienky načisto pohltia a ja zabudnem na ľudí okolo, ktorí mojim smerom raz za čas vypustili zvedavý pohľad a monitorovali moju momentálnu činnosť.
Hrdlo mi zaplavilo sucho a prázdnota, keď som spolkla aj posledné sústo. Zadívala som sa na tácku a zistila nepríjemný fakt. Kuchárka ma natoľko vyviedla z miery, až som si zabudla vziať vodu. 

Natiahla som teda krk ako pštros a pozrela smerom ku pultom. Nikto za nimi už nestál, ani na nich nič nebolo položené. Moje nádeje sa vyparili.

"Čo hľadáš, Jackie?" spýtala sa ma Sue. 

"Len som dúfala, že zvýšila voda," ukázala som prstom ku kuchyni. 

"Aha, tak to máš smolu," poznamenala. 

Hneď nato sa znova otočila k dievčine s blond vlasmi a spustila debatu. Celá žiarila. Vyzerala byť spokojná, uvoľnená a šťastná. Ja som sa tak necítila už naozaj dlhú dobu. Ani neviem ako a spomenula som si na Kelly. Na to, aké bolo naše kamarátstvo pevné, kým ockova smrť nespustila tento bláznivý kolotoč, na ktorom sa veziem doteraz.