Komplikovaní ✔️

14. kapitola

Akonáhle som v sobotu ráno od seba oddelila unavené viečka, uvedomila som si, že na mňa niečo lezie. V krku ma driapal ostnatý drôt a v hlave mi nepríjemne trešťalo. Po dome sa už pohybovala mama, a tak som na ňu zvolala s prosbou o teplomer, čerstvo uvarený čaj a pár bielych tabletiek proti bolesti. Všetko mi priniesla na drevenom podnose a tácku položila na nočný stolík, čo najbližšie k môjmu nevládnemu telu, aby som sa zbytočne nenamáhala. Jej súcitný pohľad, akým ma obdarila pri vkročení do izby osvetlenej ranným slnkom hovoril za všetko. Musela som vyzerať príšerne.

Víkend som strávila na gauči pod perinou. Čas som si krátila sledovaním hlúpych seriálov a rôznych filmov. Myslím, že len vďaka tomu som prežila tie najnudnejšie dni v mojom živote. A samozrejme za pomoci predpísaných liekov.

Utorok bol dňom, kedy som konečne odložila veci na svoje miesto, z podlahy odpratala všetky použité servítky a prepotené pyžamo som vymenila za vyťahaný sveter a šedé tepláky. Opäť som sa cítila ako človek. Práve som sedela na chlpatom koberci a užívala si hudobný kanál, keď sa od vchodových dverí ozval zvonček. Ťažkopádne som sa vyštverala na nohy a utekala otvoriť.

Pohľad na dvoch súrodencov stojacích predo mnou ma zarazil.

"Ahojte," pípla som.

Timothy sa usmial a pohľadom ma preskenoval od bielych ponožiek až po nepodarený drdol. Zapýrila som sa.

"Vraj si chorá, a tak sme ťa prišli rozveseliť," vysvetlil.

Sadili sme sa do obývačky. Vanessa prehovorila ako prvá: "Jackie, chcela som sa ti ospravedlniť za to, čo sa udialo cez víkend a zároveň ti všetko vysvetliť... Monique nás zastavila na chodbe počas týždňa a dohodli sme sa, že sa stretneme, no so Sue sme sa zhodli na tom, že bude lepšie, keď si to necháme pre seba. Vieme, že sa nemáte rady a neodvážili sme sa tipnúť si ako zareaguješ. Tým nemyslím to, že si výbušná alebo niečo podobné... Iba sme sa báli toho, že ťa to zraní. Nevymenili sme ťa. Potrebovali sme len niečo prediskutovať."

Zadívala som sa na ňu s malým úsmevom. "Ja sa nehnevám, iba ma to dosť prekvapilo," odvetila som úprimne. "Nevedela som, že ste kamarátky."

Vanessa sa zasmiala. "Kamarátky rozhodne nie sme. Ešte pred koncom minulého školského roka sme sa príšerne pohádali. Aj o tom vlastne bola tá debata, ktorú sme v piatok viedli."

"Ou," vyvalila som oči. 

"Takže..." nervózne si odkašľala. "Sme v pohode?"

"Jasné."

Po tom, ako som to vyslovila, urobila Vanessa vec, ktorú by som nikdy nečakala. Nahla sa ku mne a silno ma objala okolo ramien. Zalapala som po dychu a na moment zamrzla. Hneď som si však spomenula na to, ako sa také objatie praktizuje a omotala moje ruky okolo jej tela. Spokojne sa zachichotala a odtiahla sa. V očiach sa jej leskli slzičky. "Bála som sa, že s nami už viac neprehovoríš."

"Hovoril som ti, že sa zbytočne stresuješ, sestrička," ozval sa Timothy hravo. "Jackie je chápavá a rozumná, takú maličkosť ti prepáči. Stačilo zatelefonovať a mohla si si odložiť stresujúce pobehovanie po dome na neskôr."

"Sklapni," zavrčala. "Nemáte mať teraz náhodou matematiku?"

"Ak sa na to cítiš," obrátil sa na mňa Timothy.

"Môžeme," pristala som.

Vybehla som na poschodie a z písacieho stola som schmatla učebnicu. Timothy si prisadol natesno ku mne a spolu sme sa učili. Vanessa sa medzitým spokojne uvelebila na gauči a do ruky vzala ovládač. Mala som radosť, že už nie je nesvoja a opäť sa správa ako tá typická Vanessa, ktorú všetci zbožňujú.

"Ak sa ti to číslo nachádza tu, už ho nemôžeš dávať tam," vysvetľoval.

"Prečo?" spýtala som sa.

Zdvihla som zrak a pozrela sa mu do očí. Opatrne a obdivne si ma prezeral a odrazu som si uvedomila, aký je krásny. Milé, hnedé oči, strapaté vlasy a ostro-rezané, plné pery.

Odkiaľsi sa vo mne vzala túžba objať ho, zvaliť sa s ním do postele a prečkať všetko zlé, čo sa kedy udeje. S hlavou na jeho prsiach počúvajúc bitie jeho srdca.

V mojom vnútri sa vytvoril roj motýľov, ktorí tam šteklili a odmietali prestať. Bol to pekný pocit.

"N-neviem," koktal. "Odskočím si," vysúkal zo seba a pobral sa preč.

S Timothyho odchodom som sa vrátila do reality, kde som narazila na Vanessinu prekvapenú tvár a pootvorené ústa.

"Čo máš s mojím bratom?" prižmúrila oči.

"Nič," zhrozila som sa.

"Nesnaž sa ma oblafnúť. Videla som to."

"Čo?"

"Ako sa na seba dívate, ty hlúpa," zvýskla. "Počúvaj ma, Jackie. Timothyho milujem celým svojim srdcom a nič iné si neprajem, len to, aby bol už konečne šťastný, keďže doposiaľ mu to s dievčatami veľmi dobre nešlo. O tom ti však nemôžem povedať viac, to by mal urobiť on. Lenže mám rada aj teba a je tu obrovská možnosť, že on by ťa poriadne zranil. Síce by to urobiť nechcel, ale urobil by to. Preto ti vravím, že ak s ním niečo máš radšej..."

"Vanessa?!" ohriakol ju ostrý hlas zozadu. Obidve sme podskočili. "Volala mama, musíme ísť."

"Jasné," prikývla a vstala. Avšak nevykročila. Stála na mieste a zaujato sa dívala na román, ktorý bol položený na stole. Načiahla sa poň a začala listovať.

"Jackie, tu knihu si chcem prečítať už veky. Mohla by som si ju požičať? Sľubujem, že ti ju vrátim čo najskôr a nepoškodenú."

"Samozrejme, pokojne si ju vezmi."

"Si úžasná," to bolo posledné, čo povedala pred tým, ako opustili tento dom.

Prstami som si vošla do strapatých vlasov. Čo to malo znamenať? -Síce by to urobiť nechcel, ale urobil by to,- to predsa nedáva žiadny zmysel.

Celý deň mi táto veta vyrývala v hlave obrovskú dieru. Na odpoveď, čo tým myslela som však neprišla. Ostávalo mi len dúfať, že Timothy mi to časom prezradí... A veru, prezradil.

Možno ste už čítali na mojom profile oznam, že nasledujúci víkend budem v Londýne. Keďže je to niečo ako dovolenka, notebook ani "prácu" si tam neberiem. Preto som spísala novú kapitolu už teraz. Snáď sa vám páčila. Ďakujem za každé prečítanie, vote a krásny komentár.
Love u