Komplikovaní ✔️

13. kapitola

"Piatok. Najlepší deň z celého pracovného týždňa a keď sa k tomu pridá ešte takéto počasie... ach," radovala sa Sue nostalgicky a rukami rozhadzovala všade navôkol. Zdvihla som zrak na modrú oblohu bez jediného obláčika a pousmiala sa. Mala pravdu, dnes bol naozaj výnimočne krásny deň. Vietor, čo pofukoval bol síce chladný, no nebolo to nič, čo by nevyriešila ľahká bundička.

"Zájdeme si na zmrzlinu, čo poviete, dievčatá?"

Vanessa po nej švihla neistým pohľadom: "Sue, my už predsa máme dohodnutý program, pamätáš?" uisťovala sa opatrne.

"Och.... ech... Vlastne áno. Úplne mi to vypadlo," od vzniknutých rozpakov sa poškriabala na zátylku. Podozrievavo som nadvihla obočie. Niečo bolo v neporiadku, vedela som to, ale rozhodla som sa nechať to tak. Čakalo ma doučovanie s Timothym, tak či tak by som nikde nemohla ísť.

"Mali by sme sa pobrať, inak prídeme neskoro... Ahoj, Jackie, pekný víkend," spoločne mi zamávali a vybrali sa k parkovisku pri škole, kde stálo Vanessino auto.

* * *

Dvere mi prišiel otvoriť Timothy v sivých teplákoch a obyčajnom bielom tričku. Okamžite mi prebleslo hlavou ako fantasticky vyzerá. Vlasy mal rozcuchané akoby len pred chvíľou vstal z postele a doposiaľ sa neučesal. Malá jamôčka sa objavila na jeho pravom líci, keď sa usmial. Pozval ma dnu a pomohol mi z ramien sňať rifľovú bundu. Nasledovala som ho do obývačky, odkiaľ vychádzal úprimný smiech.

Hádam zabudol, že som mala dôjsť a pozval si návštevu?

Moje teórie spľasli ako prepichnutý balón skoro okamžite. Ako obarená som zastala na prahu izby a s vyvalenými očami sa dívala na skupinku dievčat, ktoré som dôverne poznala. Smiech ich v momente prešiel a všetky sa na mňa prekvapene obrátili. Bolo to vtipné vidieť, ako Sue a Vanessa zbierajú sánky takmer z podlahy. Monique sa na mňa, ako inak, pozerala povýšenecky.

"J-Jackie," koktala Vanessa celá bledá. "M-my ti to vysvetlíme."

Miestnosťou sa roznieslo hrobové ticho. Očami som vyhľadala zmäteného Timothyho a dúfala, že dokáže čítať myšlienky. To, čo mám v hlave samozrejme rozlúsknuť nevedel, no zázračne pochopil a rýchlo ma vyviedol späť na chodbu. Obuli sme sa a utiekli pred dusnou atmosférou, ktorou byt stihol nasiaknuť.

Vhupli sme do čierneho automobilu a frčali nevedno kam.

"Čo sa to tam udialo?"

"Sue dnes navrhla, aby sme si zašli na zmrzlinu. Nessie ju však tajnostkársky umlčala s tým, že program už majú dávno vymyslený. Ničomu som nechápala, ale teraz už rozumiem. Monique ma nemá v láske a preto sa rozhodli zatajiť mi to. Len ma bolí, že mi nedôverujú natoľko, aby mi to proste povedali. Pochopila by som to," povzdychla som si sklamane.

Timothy chvíľu čušal. "Tak si ju dáme my dvaja," usmial sa na mňa a žmurkol.

Úsmev som mu ako vždy oplatila. Bolo to milé mať pri sebe niekoho, kto ma dokázal tak ľahko upokojiť. Zabudla som na to, čo sa pred pár minútami odohralo a sústredila sa už iba na to, aké krásne poobedie ma čakalo...

Trvala som na tom, že zaplatím aspoň moju porciu, lenže on bol neústupný. Predavačka sa so smiechom prizerala tomu, ako ma zdvihol zo zeme a akoby som nevážila ani kilo ma na nohy opäť postavil až na chodníku pred obchodom.

Urazene som odula spodnú peru. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Pobavene sa zaškeril a do prázdnej dlane mi strčil svoj kelímok. Kým platil, stihla som mu na truc zjesť kopček čokoládovej pochúťky. Netuším, kde sa vo mne vzala toľká guráž, vtedy som to neriešila.

"Toto si nemala urobiť," oboril sa na mňa veselo, keď ma prichytil. Zdrapil ma okolo pása a v doprovode s mojím piskotom ma preniesol cez križovatku do skromného parku. Všetci okolo sa na nás dívali ako na bláznov.

Timothy ma pustil až pri lavičke blízko malej fontány a spokojne si sadol.

"Prepáč," vyslovila som a podávala mu kelímok mojej zmrzliny, z ktorej som ešte nestihla ujesť ani štipku. Pomaly sa roztápala.

"Žartuješ? Pokojne zjedz obe ak na ne máš chuť a rozhodne sa mi nemáš za čo ospravedlňovať. Bavíme sa a o to tu ide. Rád ťa vidím smiať sa," zdvihol kútik pier do výšky a za tričko ma potiahol sadnúť si vedľa.

Do líc sa mi vkradol rumenec.

Po našom malom výlete v meste sme sa presunuli ku nám domov, aby sme mohli pokračovať v doučovaní, ktoré vlastne ešte ani nezačalo. Timothy obdivoval veľkosť nášho domu tak, ako som ja obdivovala rozmery ich bytu. Ako stále, aj teraz mal so mnou nekonečno trpezlivosti a stále dookola vysvetľoval tie isté veci, až kým som ich nepochopila.

Som chorá a už týždeň marodujem doma. Úprimne, veľmi sa mi písať nechcelo, no uvedomujem si, že som zasa mala dlhšiu pauzu počas toho ako som relaxovala v Alpách, a tak som sa k tomu proste dokopala a spísala, čo sa dalo. Snáď sa vám kapitola páčila aj napriek tomu, že bola troška kratšia.

Love u