Komplikovaní ✔️

28. kapitola

Bol slnečný deň a moja nálada bola dobrá. Nie úžasná, iba dobrá, no stačilo mi to. S Leom som sa od toho večera nerozprávala. Deň po tom sa v škole neukázal. Dúfala som, že som nebola dôvodom, že som mu nespôsobila zbytočné trápanie.

Na prvej hodine ma stále zastihne ohromná únava a úprimne, vôbec nevnímam učiteľa ani to, čo hovorí. Viem, že to je podstatné a mala by som si zapisovať poznámky, ale môj mozog jednoducho nespolupracuje.

Vanessa ma zrazu štuchla lakťom. Obzrela som sa, po neviem akej dobe som bola schopná odtrhnúť zrak od sveta za oknom. Kamarátka sa na mňa lišiacky usmiavala a Sue bola tiež nenápadne vytočená ku nám. Za svojim chrbtom držala balíček farebných sladkostí, konkrétne gumených medvedíkov. Všimla som si, že Vanessa má už natlačené poriadne množstvo v puse. Pripomenulo mi to naše začiatky, kedy sa so mnou o tieto drobné dobroty podelili.

Usmiala som sa naširoko, každý mohol vidieť moje zuby a vzala si rovno za hrsť.

"Dievčatá tam vzadu!" upozornil nás profesor.

"Prepáčte, iba sme sa rozprávali," zaklamala Sue a cukríky stále kryla vlastným telom.

"Dúfam, že o dejinách našej krajiny," kriedou poklopal po slovách na tabuli.

"Samozrejme," pritakala Sue sladko a my s Vanessou sme vypukli do tichého smiechu.

Po hodine som klasicky zamierila ku skrinkám. Upratovala som popadané učebnice. Ráno som akosi zaspala a odvtedy to so mnou išlo troška dolu vodou. Takmer som zmeškala autobus, ledva som naň dobehla a po otvorení školskej skrinky na mňa zaútočili knihy. Nie len, že sa zosypala polička, vypadli von na podlahu a priatiahli ku mne nežiadúcu pozornosť. Rýchlosťou blesku som ich zhabala, hodila dnu a zapýrená sa pratala do triedy.

Na nálade mi to však neubralo. Neviem prečo, cítila som vo svojom brušku zvláštne brnenie a bolo to vzrušujúce. Akoby na mňa dnes niečo výnimočné čakalo.

Možno to niečo bol dotyčný, koho silné prsty ma prekvapili na ramene. Podskočila som a obrátila sa smerom k Leovi.

"Jackie... ja... veľmi ma mrzí ten koncert," začal.

"To je v poriadku. Nič sa nestalo," povedala som to pevne, ale oči prezrádzali, že klamem. Radšej som sa dívala na naše tenisky ako jemu do tváre.

"Nie, nie je to fajn. Nemal som si to dovoliť. Iba som sa domnieval, že zabudneš, ak o teba prejaví záujem iný chlapec. Skôr ti to ale ublížilo. Som hlupák."

"Tvoje zámery boli čisté a nikto z nás si nevyberá do koho sa zamiluje. Keby tomu tak bolo, teraz sa tak netrápim," zasmejem sa, no nie veselo.

Jemne vytiahol kútik úst dohora a prikývol.

"Zabudneme na to, čo povieš? " načiahla som k nemu ruku.

Potriasol mi ňou a odvetil: "Považuj za vykonané."

Usmiala som sa a zatvorila skrinku.

"Ideš teraz na obed?" vyzvedal.

"Áno, pridáš sa?"

"Samozrejme."

Bok po boku sme vykročili do jedálne. On s ruksakom na chrbte a ja konečne od všetkého odľahčená. Nie len od ťažkých učebníc a iných pomôcok, ale aj starostí, ktoré som od predvčerajšieho večera niesla na pleciach. Bála som sa, ako to teraz medzi nami bude. Napadli mi rôzne scénare. Leo sa mi mohol pokojne od hanby alebo hnevu vyhýbať alebo, pri najhoršom, aj ma začať ohovárať.

Nič z toho sa ale nekonalo a dopadlo to lepšie ako som si myslela. Spokojnejšia s tým, ako sme to vyriešili som ani nemohla byť.

Vzali sme si obedy. Taniere, príbory i rozliaty čaj do pohárov si poukladali na tácky a išli si prisadnúť medzi kamarátov, ktorí už boli pri stole. Vanessa niečo potichu hovorila Sue. Červenovláska z toho nevyzerala nadšene a zjavne ju karhala.

Akonáhle ma Sue zazrela, pichla Nessie lakťom do rebier a obe zmĺkli. Prišlo mi to zvlášne, ale drámy som mala za posledné dva dni dosť. Nepýtala som sa na nič.

"Ahojte," pozdravila nás Sue so záhadným úsmevom. Dnes mala pery namaľované na krvavočervenú. Tým iba vyznela ich plnosť.

"Všetko oukej? Medzi vami, myslím," Vanessa sa spýtala rovno.

"Neviem o čom vravíš," odpovedal Leo a po tom, ako som ho počastovala prekvapeným pohľadom, na mňa žmurkol. Zasmiala som sa a pokrútila hlavou.

Sue s Vanessou si vymenili pobavené pohľady. Tému rozhovoru sme okamžite zvrtli na iné.

Najedené sme opúšťali priestory školy. Slnko svietilo, vonku bolo doslova nádherne. Nessie si na nos stiahla slnečné okuliare a túžobným výdychom naznačila okoliu, že si plnými dúškami užíva teplé lúče na pokožke.

"Dnes by sme mohli zájsť na zmrzlinové poháre," navrhla Sue.

"Nemáš plány s Davom?" začudovala som sa.

"Nie. Včera sme sa pre jeho nepekné správanie poškriepili a povedala som mu, že ho nechcem vidieť, kým sa neuvedomí."

"Tak teda zmrzlina. Hneď teraz a potom... preboha," Vanessin nadšený tón hlasu spadol na vyľakaný. Síce jej okuliare zakrývali oči, vedela som, že ich vypuľuje. Sue sa pozrela smerom, kam zízala ona a zalapala po dychu. Obe zastali na mieste ako prikované.

Zachmúrila som sa a otočila hlavou.

Zrazu to bolo akoby som snívala.

Neďaleko od nás, doslova zopár metrom pred nami, bolo zaparkované tmavé auto. Vedľa neho, opierajúc sa o dvere spolujazdca, stál mladý muž. Bol vysoký, mal hnedé vlasy a za slnečnými okuliarmi, takmer totožnými s tými, čo vlasní jeho sestra, ukrýval orieškovo-hnedé kukadlá.

V pravici držal krásnu ružu. S veľkým kvetom a dlhou stonkou. Tváril sa dosť nervózne, hľadel naším smerom a hrýzol si do spodnej pery.

Do pier, ktoré som tak rada bozkávala, ale potom ma opustili, zmizli iba tak bez upozornenia a zrazu sú späť.

Všetko je späť. Pocity, láska... Srdce mi bilo ako o preteky. Zabudla som dýchať, žmurkať, hýbať sa.

Vrátil sa.

Nakoniec som predsa primela jednú časť môjho tela do pohybu. Konkrétne pery:

"Timothy?"

The End