Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

tréning

Asi sa vám najskôr predstavím. Volám sa Karin mám 16 rokov a mám rada hokej. Teda ja ho nemám rada ja ho MILUJEM. A môj otec je trenér olympíjskeho tímu. Áno môj otec je Craig Ramsey. Na kamerách možno vyzerá prísne ale v realite je super otec.

Sobota ráno ano konečne je víkend ja neverím🥳. Milujem dni kedy nemusim ist do skoly. Však kto by rad chodil do skoly ze? Dobre ale teraz späť do reality. Ako každú sobotu ráno ma zobudí otec aby som s ním išla na trening. Ano rada chodím s otcom na tréning však kto by tam rád nechodil že?
"Karin vstávame zachvíľu odchádzame". Začal ma budiť otec.
"Dobre ránko tati". Odpovedala som mu a začala sa stavať s postele.
"Dobré ráno. Choď sa pomaly obliekať". Povedal mi otec.
"Jasne idem. A inak raňajky mi dnes robiť nemusíš nejsom hladná". Odpovedala som mu a išla sa obliekať.
"Dobre tak po tréningu ti niečo objednám". Odpovedal mi otec a nechal ma sa obliecť. Obliekla som si modrú Nike mikinu a svetlo modré jeansy. Keď som sa obliekla bežala som dole ku dverám sa obuť nech nemeškám.
"Už si vychystana? Môžme ísť?" Opýtal sa ma otec z poza rohu chodby.
"Áno už som tati môžme ísť". Odpovedala som mu a išla si sadnúť do auta. V aute sme boli ticho iba sme počúvali pesničky. Pred štadionom si zobral otec veci z auta a išli sme za chalanmi do šatne.
"Ahojte". Ozvala som sa v šatni.
"Ahooj". Ozval sa Jurko.
Áno Jurka milujem ale nechcem mu to povedať.
"Čuus". Ozval sa môj najlepší kamarát Samo.
"Čaute chodťe rovno na ľad a aj ty Karin". Povedal nám môj otec a vybrali sme sa všetci na ľad.
Keď sme už stáli všetci na ľade sa ozval tréner teda môj otec.
"Za dva týždne ideme na olympiádu do Pekingu tak od dneska máme dva tréningy denne". Povedal nám môj otec.
"Dobre". Odpovedali všetci zborovo.
"A ja som tu prečo?" Ozvala som sa aj ja.
"Ty ideš predsa s nami do Pekingu". Odpovedal mi otec.
"To naozaj? Ja neverím to je super!" Skríkla som od radosti.
"To je super že sa tešíš ale to aj zároveň pre teba znamená že nemôžeš chodiť na každý tréning". Ozval sa môj otec.
"Aha nevadí tak ak môžem tento týždeň ešte chodiť budem a ten posledný nie?" Ozvala som sa.
"Mne to je jedno ale od nabudúcej stredy tu budeš musieť byť lebo budeme riešiť ako sa bude sediet a tak" Odpovedal mi otec.
"Aha takže môžem chodiť na tréningy hoci ktoré dni? Prosiim". Prosila som otca.
"Dobre môžeš a teraz choď už na striedačku". Odpovedal mi otec.
"Jasne idem". S úsmevom na tvári som sa vybrala si sadnúť na striedačku. Celý tréning som pozorne pozorovala. Ani som si neuvedomila a už bol koniec tréningu.
"Ahoj. Ako?" Opýtal sa ma Jurko po skončeni ich tréningu.
"Ahooj. Dobre ako inak a ty?" Odpovedala som mu.
"Tiež dobre😅". Odpovedal mi Jurko.
"A inak tešíš sa na olympiádu?" Opýtala som sa ho.
"Jasne že sa teším😅 a teba sa ani pýtať nemusím ty mas iskričky v ociach cely trening🤣." Odpovedal mi a smial sa.
"Mozes ma nechat? Ja sa len tesim😅." Povedala som.
"Ahojte čo tu riešite?" Prišiel za nami Samo.
"Ale nič len olympiadu". Ozval sa Jurko.
"Oki a inak Juro ty by si sa mohol ísť aj prezliect nemyslis😅?" Opytal sa Samo Jurka.
"Vieš že sa mi ani nechce😅?" Odpovedal mu Jurko.
"Vidno😅." Povedal Samo.
"Ne vsak Jurko chod sa prezliecť potom sa porozprávame." Povedala som Jurkovy.
"Jajha no dobre idem počkajte ma pred štadionom." Povedal Jurko a odišiel do šatne.
"Karin a teraz s pravdou von páči sa ti Jurko že?😏. Opýtal sa ma Samo otázku na ktorú mu odpovedať nechcem.
"Nerieš ďakujem". Stručne som mu odpovedala dúfajúc ze sa ma uz tú istú otazku neopýta.
"Nezahazováraj". Ozval sa Samo.
Ja prisahám ze ho za toto nenávidim už x krat som mu hovorila nech sa ma to nepýta.
"Ja nezahováram😌". Ozvala som sa.
To som už asi posrala že? Teraz ma bude otravovať ešte viac.
"Zahováraš a už mi konečne odpovedaj." Ozval sa Samo.
Ja ho asi priškrtím fakt sa ma musí stále pýtať tu istu otázku?.
"Ano páči sa mi Jurko spokojný alebo este niečo?" Už som to vdala a odpovedala mu.
"Ja som to vedel! Choď za ním a povedz mu to!" Povedal Samo s úsmevom na perách a pocitom výhry.
"Nejdem za ním a ty sa mu to opováž povedať!" Povedala som.
"Dobre dobre nepoviem mu to." Povedal Samo a mne naskočil úsmev na tvár.
"Nemali by sme už isť pred štadión?" Opýtala som sa.
"Máš pravdu mali Juro bude naštvaný že ho tam nečakáme". Odpovedal mi Samo. Po pár sekundách sa za ním objavil Jurko.
"Ale ty čo tu? Nemali sme sa stretnút pred štadiónom?" Opýtala som sa Jurka.
"Mali ale ja som vedel že vy budete ešte tu až moc dobre vás poznám." Odpovedal mi Jurko
"Dobre tak pome". Povedal Samo a vybrali sme sa pomaly von zo stadionu.
"Karin tu si. Kde si bola?" Ozval sa za nami moj otec.
"Ahoj tati. Bola som s chalanmi este na striedacke sme sa rozpravali". Odpovedala som mu.
"Aha dobre a chceš teda nieco jest?" Opýtal sa ma otec.
"Vieš co aj hej". Odpovedala som mu.
"Dobre a čo teda si das?" Znova mi otec položil otázku.
"Pán tréner ak vám to nevadi ja Karin kludne kupim nieco jest". Ozval sa Jurko a ja som sa usmievala od ucha k uchu.
"Dakujem Juraj si mily. Bol by som rád keby si ju mohol zobrat lebo ja mam este vela prace". Odpovedal otec Jurkovy a ja som mala iskričky v očiach ze mozem ist s Jurkom.
"Dakujem tati ze si mi to povolil do 11 som doma". Povedala som otcovi.
"Dobre keby nieco volaj mi. A ty Juraj davaj na nu pozor prosim". Povedal otec.
"Nebojte sa pan trener u mna je v dobrych rukach o 11 vam ju priveziem". Odpovedal Jurko. Ja som sa zacala cervenat a ani neviem preco. Ale nastastie si to nevsimli.
"Tak ideme Jurko?" Opýtala som sa Jurka.
"Jasne pome dovidenia pan trener". Odpovedal mi a odzdravil mojho otca.
Ten Jurko je taky mily.
"Ahoj Juraj a Karin nevymyslaj nech mi ta Juraj nedoveze este skor😅". Ozval sa moj otec.
Za toto ho asi ukamenujem ja nejsom ziadne male dievcatko🤣.
"Tati ale ja uz mam 16 nejsom mala😅". Povedala som otcovi.
"Nebojte sa ja ju o moc skor nedovezem😅". Ozval sa Jurko.
"Dobre😅 tak ahojte". Rozlucil sa s nami moj tec a my sme sa vybrali do nejakej kaviarne na ranajky. Pocas cesty sme sa rozpravali kedze sme isli peso lebo kaviaren mame 5 minut od stadiona.