V rieke sladkej vône,
Čo vietor sadom ženie,
Stoja prehliadané mirabelky,
Plytčín našich sľubov majáky.
Rieka z mora pramení,
Mora kvetov omamných,
Na vlnách sa plavia včely,
Pre ten hrebeň kvetov biely.
Lúku koruny však niečo špatí,
Do očí bije, krásu hatí,
Škvrna na čistej palete,
Je to chorý puk v rozkvete.
Medzi kvetmi špatne trčí,
Uniformnosť láme, ničí,
Ako boxérska päsť na oko,
Nezapadá, kričí navôkol.
Včely k nemu nepriletia,
Nemá pre ne sladký nektár,
Ani trochu peľu im dať nevie,
Sám sotva dýcha a len chradne.
Ochorel puk v rozkvete,
V jadre vypálený rozsudok na zhnitie,
Nemá svoje vlastné miesto vo svete,
Iba skorú smrť zapísanú v osude.
Ochorel puk v rozkvete,
Jeho samotné jadro v rozklade,
Ostatok kvetu od neho hynie,
Nemá na výber, s prachom splynie.
Ochorel puk v rozkvete,
Na prvý pohľad to zistíte,
Že jeho stavba je pokrútená,
Lupene v kŕči vykrúca agónia.
Ochorel puk v rozvete,
Keď pozorne sa pozriete,
Slepí nedokáže poprieť,
Že zosivel skôr, ako stihol zružovieť.
Ochorel puk v rozkvete,
Tak, ako stovky ďalších v tom sade,
Nakoniec to ostáva iba spomenúť,
Nepodarilo sa mu nikdy rozvinúť.
YOU ARE READING
Našepkávanie Kleio
PoetryZbierka mojej smutnej aj veselej poézie. Teda vlastne spísané kopance od mojich múz. PS: prvú časť pokojne preskočte, je to cringe. Je tam len na pamiatku.
