Keď si so mnou, pri mne, na mne,
V objatí pred svetom ma ukrývaš,
Tieniš v mojej mysli usadenej tme,
Liečiš, keď ma svojimi dlaňami hýčkaš.
Tvoj šepot mi je ako spev,
Melódia, čo ma sladko pohladí.
Preto prosím, spievaj mi,
Keď si ma držíš na hrudi.
Keď sa naše prsty spletú,
Pritisneš si ma k sebe bližšie,
Keď si naše zuby štrngnú,
Tie chvíle sú mi zo všetkých najmilšie.
Niekedy pochybujem,
Či sa mi to celé iba nesníva.
Lebo mi je s tebou neskutočne krásne,
A len ďalej sa to rozvíja.
Hoci ťa len byľku poznám,
Už teraz naisto viem,
Že takého, ako si ty len tak znova nenájdem.
Aj preto na tebe neustále visím očami,
Smejkám sa ti blažene,
Že ťa úprimne celého do poslednej bunky milujem.
Zo slasti ti chcem písať básne,
No tvoje pery mi všetky slová ukradli.
Miesto písmen ich však spolu píšeme,
Našimi obnaženými telami i dušami.
ESTÁS LEYENDO
Našepkávanie Kleio
PoesíaZbierka mojej smutnej aj veselej poézie. Teda vlastne spísané kopance od mojich múz. PS: prvú časť pokojne preskočte, je to cringe. Je tam len na pamiatku.
