Našepkávanie Kleio

Čarodejka

Spontánne ti píšem básne,
Verne ťa chcem opísať.
Keďže je mi s tebou krásne,
Čo sa dalo očakávať?

Hej, ty žena čarovná!
Prezraď svoje tajomstvá,
Prečo si tak nádherná,
Vznešená a omamná?

Hoci tichá, veľa povie,
Jej pohľad je veľavravný.
Za úsmevom mnohé skryje,
Hoci je tak úprimný.

Dievča, ruža divá,
Púčik bielo-červený,
Kvitni, nebuď hanblivá
Rozvíjaj sa, kvet zázračný!

Nevyzeráš na smrteľníka,
Čo si kráska: elfka, či víla?
Nie, musíš byť čarodejka,
Lebo si mi počarila.

Stelesňuje dokonalosť,
Jej um mnohých prekoná.
Nikdy jej nemám dosť,
Jednoducho kúzelná.

Čo si mi len urobila?
Akú iskru vykresala,
Čo za čary použila,
Keď si plameň vo mne založila?

Spútala ma svojou aurou,
Opojnú kliatbu uvrhla,
Čas vyšiel von s pravdou.
Oddávna som ju milovala.

Akási som nesvoja,
Keď sme spolu samé.
Chcem, aby si bola moja,
No nechcem zkaziť, čo už máme.