Už je neskoro, riešiť, čo sa mi stalo,
Začalo sa to už tak dávno,
Že si nepamätám život bez toho.
Už je neskoro, nie je čo liečiť,
Bola som tak dlho chorá,
Že neviem ako zdravá žiť.
Už je neskoro, splynulo to s mojím telom,
Neviem, kde kto z nás končí,
Zrástla som so svojím tieňom.
Už je neskoro, ako ten tieň chodím, žijem,
Žiadne svetlo ma osvietiť nedokáže,
Na svetle ako tieň za živa hnijem.
Už je neskoro, mnohí sa snažili ma zachrániť,
Nevedia však ako na to,
A sama sa neviem tme ubrániť.
Už je neskoro, skôr či neskôr úplne zhasnem,
Či už za živa, či na druhej strane,
Ako tieň na svetle tme prepadnem.
YOU ARE READING
Našepkávanie Kleio
PoetryZbierka mojej smutnej aj veselej poézie. Teda vlastne spísané kopance od mojich múz. PS: prvú časť pokojne preskočte, je to cringe. Je tam len na pamiatku.
