Ako len začať?
Trasú sa mi ruky.
Nemám však čas uvažovať,
Treba konať skutky.
Chystám si noty.
Na stojan ich ukladám,
Váhavo, či bojazlivo
Si svoj zápis vyberám.
Bradou chytím husle,
Studenou dlaňou ich zovieram,
Neviem ale ako ďalej,
S čím sa vlastne zahrávam.
Váham, či má to zmysel,
Prvé zvuky zadrem,
Nejde to a nedarí sa,
O koho, čo sa len oprem?
Žiadna krása.
Miesto lahody,
Moje tóny znejú
Ako samé nehody.
Ťahám vlečiem,
Slákom struny,
Jatrím ostrím
Všetky rany.
Výdych nádych,
Konštantne trasie ma,
Nemám presnosť,
Triafam do neznáma.
Zúfalstvo a beznádej,
Niet sa čoho chytiť,
Nerozoznám čo je zlé,
Nedokážem sa opraviť.
Už o sebe neviem,
Na zemi skleslo sedím.
Len soľ po tvári tečie,
A neviem, čo to robím.
A predsa to súri,
Času viac nedostanem.
Mala by som zabrať,
No tak rýchlo nevstanem.
Vystrem nohy z plyšu,
Ruky zo želatíny načiahnem,
No ťažko mi tam dočiahnuť,
Ak energie nenaberem.
Načieram do zásob,
Tie sú však dávno fuč.
Od práznej schránky
Sa na potvoru zlomil kľúč.
Načo aj vstávať?
Veď znova klesnem,
Nikdy mi to nevydrží,
Hneď so sebou o zem plesnem.
Prievan zaduje,
Rozletia sa osnovy,
Okolo mňa zápisy,
V hlave úvahy.
Načo som ja komu dobrá?
Čo robím pre druhých?
Moja prítomnosť je otrava,
Čo tu ešte stále robím?
ESTÁS LEYENDO
Našepkávanie Kleio
PoesíaZbierka mojej smutnej aj veselej poézie. Teda vlastne spísané kopance od mojich múz. PS: prvú časť pokojne preskočte, je to cringe. Je tam len na pamiatku.
