Našepkávanie Kleio

Horúčka

Držím v rukách tvoju tvár,
Prehrabávam vlasy prstami,
Opierame sa o seba nosmi,
Cítim, ako sa striedajú naše pery,
Načiahnem sa ďalej,
No chytím iba steblá trávy.

Držíš si ma na sebe,
Ja sa ti poddávam-oddávam,
Pritom, ako ma maznáš,
Hladkáš, stískaš strategicky,
Tancujem ti v tvojom lone,
Žiaľ, len čisto platonicky.

Vidím náš matný odraz v skle,
No šalina sa zatrase,
A ty sa mi zas stratíš,
Vyhrknú mi trpké slzy,
Že len vďaka tebe som tu,
A ty práve sám doma trpíš.

Vidím ťa v bolesti,
Ako sa v diaľke trápiš,
Keby som tak mohla k tebe zájsť,
K sebe si ťa privinúť,
V ťažkosti ti uľaviť,
Ale ostáva mi len s tebou v mysli byť.

Chcem znova cítiť chuť tvojej kože,
Počuť tvoj hlas nielen v spomienkach,
Vidieť ťa nielen na fotkách,
Chcem ťa, môjho drahúšika,
Zúfalo si vyvolávam rozprávky,
Pritom ako trasú so mnou na teba absťáky.

Aj keď viem, že blúznim,
Keď v prázdnom vzduchu si ťa predstavujem,
Ale v tejto horúčke mi žiaden liek nepomôže,
Musím len teba pri sebe mať,
Nedokážem bez myšlienky na teba prežiť deň,
Lebo teraz si môj nedosiahnuteľný sen.