Našepkávanie Kleio

Jar na horizonte

Čiapku hodím do ruksaku,
Zimný kabát rozopnem,
Nemôžem sa dočkať chvíle,
Keď stadeto vypadnem.

Vychádzam z dverí
Na takmer prázdnu ulicu
Zubaté Slnko cez chladnú pokožku prenikne
Až k môjmu unavenému srdcu.
Idem ďalej,
Na zastavenie nehľadám dôvody.
Kde na zemi pruhy niesu,
Spravím sama prechody.
Dýcham čerstvý mestský smog,
S ním aj prvé známky jari.
Kto by bol očakával,
Že sa mi to raz podarí?

Po dlhých, studených týždňoch,
Ktoré boli pod ťažkým mrakom pochované,
Sú už všetky strechy mesta
Jemným slnkom vyhrievané.
Nastal jeden teplý deň
V celej zime studenej.
Nehovorím len o počasí
Aj o vlastne duši strápenej.

Po smutných týždňoch,
Počas ktorých mi zmrzol úsmev na tvári,
Ten zdanlivý príchod jari
Do polmesiačika vyniesol moje pery.
Vrabce v kríkoch čvirikajú,
Akoby už prišla Vesna.
Keby len tak vedeli...
Zajtrajšok ich zobudí zo sladkého sna.
Ja viem, jar sa ešte nezobudila,
Morena tu stále vládne.
Nič si z toho nerobím,
Moje šťastie mi neukradne.
Nie, ani za cenu zlata!

Po tichom trpení,
Ktoré som neviem ako prekonala,
Po neustálom snažení,
Ktoré som neporušila,
Po putovaní tunelom nevypovedaných myšlienok,
Ktorým som dlho blúdila,
Všetko zlé sa rozplinulo.

Neľutujem dní a nocí,
Čo som presedela nad knihami.
Neľutujem hodiny prácí,
Zdanlivo zbytočne robenýmiq.
Nepreklínam ani slzy sklamania,
I keď tie mi priniesli veľa trápenia.
Dnes ďakujem sebe, že som boj sama so sebou nevzdala.
Ďakujem sebe, že som v seba aspoň chvíľku verila.
Aj po najhoršej búrke sa ukáže dúha.

Po týždňoch blúdenia v známom svete,
Som sa konečne zastavila.
I keď som sa stále nenašla,
Na nejaký čas som sa z reťazí vlastných myšlienok vyslobodila.
Aj po tejto búrke sa dúha ukázala.
Konečne sama sebe môžem povedať:

,,Ďakujem, som ti za to zaviazaná!
Šla si cestou, kde neboli chodníky.
Sama na sebe si pracovala.
Tak zdvihni hlavu, nech ti ostanú tie spomienky.
Dobré aj tie horšie, odlož si ich do budúcna.
Nech si zapamätáš, že to dokázala!"

Vrabce v kríkoch čvirikajú,
Akoby už prišla Vesna.
Keby len tak vedeli...
Zajtrajšok ich zobudí zo sladkého sna.
Ja viem svoje.
Možno zajtra po svetle a teple opäť nastane chlad a tma,
Ale nechala by si si tento krásny dnešok
Zajtrajškom, ktorému sa nevyhneš zničiť?
Čo príde, príde,
Nenechaj si od nikoho tento moment pokaziť.

Zdravím :)! Ak ste teraz čakali niečo smutné až depresívne, asi som Vás sklamala :D áno, rozhodla som sa, že sa pokúsim písať aj niečo veselé. Či sa mi to podarilo netuším :D
Som zvedavá na Vaše názory ^^
❤❤❤