A opäť sa to zvrhlo sem,
Pár slov zvonka či z vnútra bohato postačí,
Tie prepustia väzňov z ciel,
Cez dolámané kýpte mreží.
Vyskakujú utláčané myšlienky,
Ktoré sa snažím držať na uzde,
No prisilné sú a presvedčia ma poľahky,
Že krajší bude svet, keď mňa nebude.
Mastný fľak trápnej existencie,
Čo nazývate istým menom Anička,
Treba zotrieť, drhnúť až kým sa nezmyje,
Odstrániť, kým trvá táto slabá chvíľka.
V záchvate sa víria končatiny,
Pod nechtami sa hromadí čestvá koža,
Z tvrdších úderov žltnú modriny,
Z narušených kapilár vystupuje krv svieža.
V tichu po búrke stále steká dážď,
Štipľavé ranky po tele pri hojení pália,
Ale neprehlušia tie trvalé vo vnútri,
Čo denne rastú, hnisajú a bolia.
VOUS LISEZ
Našepkávanie Kleio
PoésieZbierka mojej smutnej aj veselej poézie. Teda vlastne spísané kopance od mojich múz. PS: prvú časť pokojne preskočte, je to cringe. Je tam len na pamiatku.
