Pozlátko. Aké povrchné.
Snažíš sa odolať. Bezvýznamné.
Kto nezažil, nič nevie.
Srdce ti zviera ruka ľadová,
Len najsilnejší odolá.
Na tvári úsmev, v srdci snežná búrka.
Zakrývaš bolesť pozlátkom?
Prečo?
Slzy sú pre slabochov.
Veď Ti krváca duša!
Chcem byť silná.
Prečo sa nezdôveríš?
Nik to nepochopí.
Uľaví sa Ti!
Mňa už nič nezachráni.
Srdce Ti mrzne a krv vrie, čoskoro Ťa to zabije!
Smrť je len vykúpením.Ja už nevládzem.
Odhoď pozlátko! Svoje city pod pozlátkom neskryješ!
Bolesť je prisilná!
Preto klameš okolie?
Nedokážem to vyjariť slovami.
Nedus to v sebe! Ten pesimizmus Ťa zabije!
Nemám v sebe ani štipku dôvery.
Zbav sa pozlátka! Zabudni na strasti!
Neskoro. Spadla som do jeho priepasti.
Ahojte! Priznajte sa, kto sa v tom vidí? Opäť budem rada za každý vote a koment.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Našepkávanie Kleio
ПоэзияZbierka mojej smutnej aj veselej poézie. Teda vlastne spísané kopance od mojich múz. PS: prvú časť pokojne preskočte, je to cringe. Je tam len na pamiatku.
