Chladné srdce

6. Kapitola

Viedol ma cez dlhú chodbu. Niektorý študenti na nás zízali, ale bolo mi to jedno. Škola bola nielen zvonku taká veľká ale aj zvnútra. Všade naokolo boli nejaké učebne. Na chodbe boli po väčšinou skrinky študentov. Cítila som sa trošku nepríjemne, ale to bolo tím že som tu len prvý deň.    

„Tak čo hovoríš? Páči sa ti tu?" oslovil ma Jonathan

„Zatiaľ je to fajn, len som zvedavá aký budú profesori a ostatný študenti."

„Profesori sú fajn až na jedného. Pána Brooksa. Je nesympatický a stále si mrlme popod nos. Akurát s ním máme hodinu."

„Tak to sa mám na čo tešiť." usmiala som sa

„To hej."

Učebňa biológie bola na druhom poschodí. Práve zazvonilo na hodinu a všetci sa pobrali do svojich tried. Keď sme s Jonathanom vstúpili do učebne všetci na nás upierali zrak. Trvalo minútu kým pán Brooks pozrel naším smerom. Odtrhol zrak od svojich papierov a pristúpil rovno ku mne. Predtým ako ku mne išiel som zazrela ako si niečo mrmle popod nos. Jonathan mal pravdu. Bol starší tipujem okolo päťdesiat. Na sebe mal staromódny oblek. Do nosa mi udrel jeho parfum. V tú sekundu som si chcela zapchať nos, ale tú myšlienku som hneď zahnala. Jonathan sa išiel posadiť na svoje miesto a ja som musela čeliť pánovi Brooksovi sama.   

„Vy ste?" opýtal sa

„Lauren Greenová. Som tu nová."

„Všimol som si. Zdá sa že sa poznáte s Jonathanom Edwardsom, tak si k nemu môžete sadnúť."  

Radšej som nič nehovorila a išla za Jonathanom. Sedel úplne vzadu. Bola som rada, keby ma posadil úplne dopredu cítila by som ten jeho hnusný parfum. Jonathan sa na mňa usmial a podal mi učebnice. Boli vcelku tri a to dosť hrubé. Už teraz som sa netešila ako sa s nich budem učiť.

Hodina išla veľmi pomaly. Pán Brooks hovoril niečo o ekosystéme a ďalších veciach. Vôbec ma to nebavilo. V triede bolo okolo dvadsať študentov. Vyzerali unavene a podaktorý sa radšej hrali na mobile. Niektorý boli starší. Ale ako som zistila na internete niektoré hodiny sme mi prváci mali aj s druhákmi alebo tretiakmi. Doteraz nechápem prečo. Ale je to fuk. Dúfam že dnes budem mať nejaké hodiny aj s Beccou.

Keď hodina končila pán Brooks povedal, že zajtra máme písomku. Podľa mňa vedel, že ho skoro nikto nepočúva a dal nám ju naschvál. No super. Prvý deň a už sa musím učiť. Pomyslela som si. 

„Hladná?" spýtal sa Jonathan

„Hej."

„Tak pod, dole máme jedálnu. Teraz sú tam všetci. Druhá hodina ti začína o tridsať minút. Predpokladám že ju máš s Beccou." 

„Tak to dúfam." povedala som 

Usmial sa a otváral mi dvere do jedálne. Bola to obrovská miestnosť. Všade naokolo boli rozmiestnené stoly. Keď som sa rozhliadla viac skoro všetky boli obsadené. V rohu boli kuchárky, ktoré nám naberali to čo sme chceli. Obzrela som si všetko, nakoniec som si dala sendvič a k tomu kolu. Jonathan si dal toasty. Keď sme si išli nájsť miesto, zazreli sme Beccu s Thomasom.

„Ahojte." pozdravila som ich

„Caw." povedal Thomas

„Halo Becca, čo ti je?"

„Ani sa jej nepýtaj." usmial sa

„Prečo?" nechápala som

„Akú si mala hodinu?" spýtala sa