12. Kapitola

1.3K 113 2
                                        

Zobudila som sa na frflanie Becci. Pootvorila som viečka a sledovala ju ako behá po izbe. Neubránila som sa úsmevu. Posadila som sa a sledovala ju. Vyzerala nahnevane. Niečo zamrmlala a potom si ku mne prisadla.


„Deje sa niečo?" spýtala som sa jej

„Prázdniny skončili. Zajtra musíme do školy, vraj už to opravili." odfrkla si

„Fajn."


Povedala som a vstala. Než som vstúpila do kúpeľne hodila som očkom po Becce. Uvažovala nad mojou odpoveďou, ale potom vstala a išla sa obliecť. Keď som vyšla z kúpeľne v izbe už nebola. Išla som sa obliecť a skontrolovala som si aj telefón. Žiadna správa. Nič. Myslela som, že mi mama napíše a bude sa so mnou chcieť porozprávať, ale čo som čakala. Našťastie ma nekontaktoval ani Ethan. Veď ani nevedel moje číslo. Mobil som radšej odložila a zobrala si knihu. Hlavou mi ale stále behal môj otec. Chcela som vedieť čo s ním je a hlavne kde je. Jediní kto mi to mohol povedať bola samozrejme mama. Pochybujem, že by mi to povedala. Ešte chvíľu som nad tým premýšľala, až kým som neprišla k záveru. Zavolám jej, že sa s ňou chcem stretnúť a pokúsim sa zistiť nejaké informácie. Ale zase tu je tá otázka. Či sa so mnou vôbec bude chcieť stretnúť. Z myšlienok ma vytrhla Becca. Vošla do izby z plnými rukami jedla. Vstala som a pomohla jej.


„Bola si nakupovať?" spýtala som sa jej

„Bola som nám kúpiť raňajky." usmiala sa

„Si úžasná."

„Ja viem." povedala a prehodila si vlasy cez rameno 


Vždy som ju obdivovala. Mala krásne hnedé vlasy. Oproti mojim ich mala aj dosť dlhšie. Bola aj štíhlejšia ako ja. Niežeby som bola tučná, ale postavu mala ako modelka. Každé ráno sa musela nalíčiť a nahodiť. Mohla si dovoliť kúpiť hocičo. Zatiaľ čo ja nie. Dobre si rozumieme pripadá mi ako moja sestra, ale jediní rozdiel medzi nami je. Ona má rodinu. Zatiaľ čo ja mám len mamu. Ale akú? Jedným slovom strašnú. Na stôl položila bagety a croissanty. Sadli sme si na posteľ a jedli. Neboli to raňajky, aké mi vždy chystal otec, ale je to lepšie ako nič. 


Ani som nevedela, že bageta a croissant ma dokážu zasýtiť. S Beccou sme chvíľu ležali na posteli. Vstala som a vytiahla ju na nohy.


„Poďme niekam von." povedala som jej

„Nákupy?" spýtala sa

„Bože nie. Radšej pôjdem do kina ako behať po obchodoch."

„Tak fajn. Ale film vyberám ja." usmiala sa a išla pohľadať nejaký dobrý film


Vybrala romantický film. Ja by som radšej išla na niečo akčnejšie , ale nevadí. Chcela zavolať aj Thomasa, ale hneď som jej to vyhovorila. Veď s ním nemusí byť každý deň, aj keď viem že ho bude stretávať málokedy, ale oni si určite k sebe cestu nájdu. Určite tento alebo budúci týždeň ju k sebe pozve, aby uňho prespala. A ona k nemu pôjde z najväčšou radosťou.


Prišli sme do centra kde sme boli tenkrát nakupovať. Kúpili sme si lístky na film. Museli sme čakať ešte tridsať minút kým začne. Sadli sme si do kaviarne. Becca si dala silnú kávu, vraj sa cítila unavene. Ja som si dala tiež, aspoň ma to nakopne. Mlčali sme, ale ona furt na mňa pozerala.

Chladné srdceحيث تعيش القصص. اكتشف الآن