1. Vtedy

3.3K 196 6
                                    

Deň môjho narodenia bol vraj najkrajší deň pre môjho otca. Vždy spomína aké to bolo krásne držať ma v náručí a sledovať moje malé pršteky. Vždy hovoril, že chcel mať chlapca, ale je rád, že ma takú skvelú dcéru, ale to sa nedá povedať o mojej mame. Moja mama ma nechcela. Otec ju vraj dlho presviedčal až nakoniec súhlasila. Staral sa o mna otec, mama si ma zriedka všimla stále veľa pracovala, keď otec odišiel do práce vždy mi vravievala: „Pokazila si mi život Lauren. "Mala som päť vtedy som nevedela čo tie slová znamenajú alebo aký majú význam vždy som sa na mamičku usmievala. Všetko sa to pokazilo, keď som mala štrnásť. Doma samé hádky a to všetko kvôli nej. Mojej mame. Čudujem sa, že to otec s ňou vydržal tak dlho. Ku mne sa síce správala hrozne, ale k otcovi nemusela. Ale vtedy som vôbec nevedela čo je vo veci. Dozvedela som sa to ešte večer, keď otec odchádzal s kuframi. Mama za ním vykrikovala a vôbec si nevšímala, že stojím na schodoch a pozorujem jej hysterický záchvat hnevu.

„Prečo si to spravil! Hovor Joseph!"

„Prestaň hučať Marion! Je tu Lauren! "

„Len nech to počuje! "

„Lauren chod do izby. "

Nič som nehovorila len som poslúchla otca. Asi o desať minút som počula buchnutie vchodových dverí a mamu, ktorá sa rútila do mojej izby. Dvere otvorila tak prudko až som nadskočila. Bola strašne uplakaná a sršal z nej hnev. Bála som sa. Nikdy som ju takúto nevidela a to čo mi povedala mnou priam otriaslo. „Nikdy som ťa nechcela a teraz pozri... " odmlčala sa

„Tvoj milovaní ocinko si našiel inú a ty si mi zostala na krku. "

„Vedela som, že ma nemáš veľmi v láske, ale toto si povedať nemusela."

„Ale musela, aby si vedela, ani tvoj otec ťa nechce. "

„Čo? " tomuto som naozaj nemohla uveriť

„Je to tak! Vraj chce začať nový život. Sviniar! "

„Nehovor tak o ňom." zakričala som

„No šak počkajte pekne vám okorením život, a aj tebe lebo to on chcel aby som nešla na potrat! "

Buchla dverami a odišla. Ten rozhovor som si prehrávala znovu a znovu. Nemohla som uveriť aké chladné a zlostné srdce má moja mama. Najhoršie však je že otec odišiel a nechal ma s nou, bohvie či ho ešte uvidím. A chcem vôbec? Ved ma nechce! Nechce! Nemôžem tomu uveriť ved sa ku mne vždy správal tak... Najlepšie bude ked pôjdem spať a utriedim si myšlienky. Ani len nechcem pomyslieť čo ma čaká ráno. Ale jedno viem, môj život sa zmení.


Chladné srdceWhere stories live. Discover now