Chladné srdce

2. Kapitola

 Vtedy: Tú noc, keď mi mama povedala tie hrozné slová som skoro vôbec nespala skôr som sa bála rána. Zobudila som sa o 7:05 ráno. Obliekla som sa, umyla zuby a išla dole na raňajky. Samozrejme tam žiadne neboli vždy mi ich robil otec. Mama sedela za stolom a čítala si noviny, pritom popíjala hrnček svojej obľúbenej kávy. Letmo na mňa pozrela, odložila noviny a zase začala hovoriť nezmysly. Vraj aká som pre ňu príťaž, že sa o mňa nebude zaujímať a som jej ukradnutá lebo som jej zničila život. Popravde jej slová som nebrala na vedomie a išla sa radšej najesť niekam von. A potom rovno do školy.

Škola bola aspoň miesto kde sa tak o mňa niekto zaujímal. Mala som skvelých kamarátov. Jassie moja najlepšia kamarátka od škôlky, Filip môj druhý najlepší kamarát aj keď bol gay, dokázal zabaviť a rozosmiať každého aj mňa v to ráno.

„Počuj Lauren už si počula ten vtip? " povedal

„Nie, ale povedz keď musíš. " usmiala som sa

Pokiaľ ide o jeho vtipy sú hrozné a takmer žiadnemu nepochopím, ale ako ho rozpráva a gestikuluje pri tom už to je na zasmiatie sa.

„Chuck Norris si raz odsedel doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia."

Keď to dokončil len som naňho pozerala ako šialene sa smeje a vála sa na trávniku. Nechápala som ako môže hovoriť také sprosté vtipy a pritom vždy je on jediný kto sa na nich smeje ako blázon, ale čo už bol to predsa môj naj. kamarát aj keď trošku na hlavu.

„Dobrý bol, ale teraz poďme na hodinu. "

„Fakt bol dobrý lebo si nevyzerala že ta pobavil. " uškrnul sa

„Bol len nemám náladu. "

„Fajn, ale už sa teším ako ho poviem Jassie. "

Hodina ubehla rýchlo tak rýchlo ako všetky ostatné. Cestou zo školy som sa zastavila na obed. Nechcela som ísť domov a vidieť alebo počúvať moju mamu ako ma nechce. Dala som si svoje obľúbené cestoviny a k tomu minerálku. A sledovala ako sa rodičia s deťmi hrnú na ihrisko. Premýšľala som o otcovi, kde je a čo robí. Odvčera sa mi neozval a bojím sa že sa ani nikdy neozve. Viem že ma mama nechcela a ani nechce, ale neviem pochopiť prečo aj on. Vari som strašná?  Nemožná? Hlúpa? Neviem, ale chcela by som sa to dozvedieť. 

                                                                                 

 O dva roky 

Už sú to dva roky čo som ho nevidela. Mama sa o ňom za ten čas nezmienila, ale strpčovať mi život vedela na jednotku. Viem len, že sa rozviedli hneď na druhý týždeň, s otcom som nebola a viem aj, že sa na mňa vôbec nepýtal. Zostala som s mamou. Po mojich pätnástich narodeninách sme sa odsťahovali do New Yorku, konkrétne do mesta Queens. Je to vraj najväčšia štvrť amerického mesta New York. Popravde som tam nechcela ísť, opustiť mojich kamarátov a samozrejme môj milovaný dom. Mama tam vraj išla za lepším životom, prácou a za svojím priateľom Ethanom. Áno, našla si priateľa, ja som ho zatiaľ nevidela, ale ani nechcem. Vlastne videla iba na fotke v maminej kabelke, vyzeral dosť vyšportovane a pripadal mi sfetovaný.

Do New Yorku sme išli hneď keď sa mame podarilo predať dom a ešte nejaké veci. S kamarátmi som sa lúčila asi týždeň, bolo mi smutno. Mamin priateľ Ethan mi vybavil strednú školu. Mama ma samozrejme dala do internátu, veľmi mi to nevadilo aspoň som ju nemusela vidieť, za ten čas som sa naplakala veľa a ona sa nakričala. Mama bývala u Ethana v paneláku. Keď som prvý raz vošla do jeho bytu hneď som vedela že je prachatý. Aj naživo vyzeral ako sfetovaný ktovie čím sa živí alebo čo stvára.  Tú noc keď sme prišli som spala u neho, hneď ráno po raňajkách ma zaviezli do internátu. Bola to malá miestnosť s dvomi posteľami, jednou sprchou a dvomi písacími stolmi. Steny boli zelenej farby pre mňa až príliš tmavé.

„Dúfam že aspoň spolubývajúcu budem mať. " zamrmlala som si len tak pre seba

Mama s Ethanom odišli a nechali ma tam samu. Vybalila som sa a čakala čo bude.