Chladné srdce

18. Kapitola

Drahá Lauren

Ja viem, že som sa k tebe celý život správala zle. Ani nečakám, že mi odpustíš. Je pravda, že som ťa nechcela, ale nemohla som si pomôcť. Bola som nešťastná, že som ti musela ubližovať. Niekedy som, ale necítila nič. Ani nevieš ako ľutujem, že som si začala s Ethanom. Môj strach voči nemu bol veľký. Vtedy keď som sa dozvedela čo robí. Ja hlúpa som mu aj pomáhala. Bála som sa o teba. Nemohla som dopustiť, aby si zistila čo je zač. Ale ti si sa stále okolo nás motala. Až to dopadlo tak, že som ta musela dostať preč. Zabil by ťa a to som nemohla dovoliť. Vtedy keď ta udrel som pocítila ako veľmi mi na tebe záleží. Odstup ktorý som si od teba držala razom prešiel. Udrel ta. Moju dcéru. Nezaslúžila si si to. V ten večer, keď ta priviedol som si uvedomila, že si mala radšej zostať s otcom. Raz si ma naňho pýtala. S tvojím otcom som síce nebola v kontakte, ale viem kde je. Ak by si chcela ísť za ním kludne môžeš. Som si istá že ta prijme a budeš s ním mať taký život aký so mnou nemala. Býva v Taliansku konkrétne v Bari. Ulica je Alcami 15. Zistila som že má rodinu a je šťastný. Keby sa dal vrátiť čas rada by som sa s ním stretla a ospravedlnila sa mu. Teraz si zostala sama kvôli mne. Dúfam, že si našla listy a prečítala si ich. Začala som ich písať, pretože som sa nemala komu vyrozprávať. Všetko čo som zažila som dala na papier. Vytrpela som si dosť, ale zaslúžila som si to. V škatuľke som ti nechala prívesok. Ten prívesok ti kúpil otec keď si bola malá, ale ja som ti ho nikdy nedala. Asi sa pýtaš prečo je prázdny. Nechcem aby tam bola moja fotka, to si nezaslúžim. Daj tam fotku toho koho máš rada a myslím si že to je Matthew. Prosím buď šťastná a odpusť mi. Tvoja mama

                                                                                                                                               

Tento krát som neplakala, ale po líci sa mi kotúľala slza. Becca odložila list a chytila ma za ruku.

„Pôjdem a prinesiem tu druhú obálku." ozval sa Jonathan a išiel do izby

Všetko bolo na mňa priveľa. Ethan. Mamina smrť. Listy. A to že som sama. Začala ma mať rada. Konečne po tých rokoch a ono to skončí takto? Ale asi to tak muselo byť. Jedinú skvelú vec čo som od nej dostala bolo že mi napísala kde je môj otec. Jonathan sa vrátil a podal mi ďalšiu obálku. Otvorila som ju a vytiahla odtiaľ fotku. Bola tam mama, otec a ja. Otec ma držal na rukách a usmieval sa. Mama mala na tvári len slabý úsmev. Toto bola moja prvá fotka, ktorú som videla. Becca, Thomas aj Jonathan si ju prezerali.

„Už bude dobre Lau." povedala Becca

„Ja viem. Mám vás. Ale..."

„Ak chceš vidieť svojho otca spravím všetko aby sme mohli ísť za ním, ale prve sa musíš vysporiadať s pohrebom a dokončiť školu. Zostávajú dva týždne."

„Ja viem. Hned ako skončí škola pôjdem za ním."

„Jasné, pôjdeme všetci." pridala sa Becca 

Na tvári sa mi zjavil úsmev. Becca navrhla, aby sme sa išli prejsť. Súhlasila som a vyrazili sme. Vonku som už dlho nebola. Bol príjemný deň a pofukoval vietor. Našťastie nebolo veľmi horúco. Thomas zobral so sebou aj deku. Rozprestrel ju v parku na tráve a všetci sme si posadali. Cítila som sa šťastná, že mám niekoho. Podľa toho čo Becca hovorila vyzerala šťastne. Rodičia jej odpustili hlúposť s lepením playboy obrázkami na auto. Dobre sme sa na tom zabávali, keď sme na to spomínali.