Chladné srdce

14. Kapitola

Sedeli sme v obývačke a pozerali telku. Celý ten čas sme mlčali. Sem-tam sa ma Jonathan niečo opýtal. Hlavu som mala plnú myšlienok. Boli sme tu len prvý deň, ale ja som mala potrebu sa ho opýtať mnoho otázok, ale zároveň som sa bála čo mi odpovie. Po chvíľke Jonathan vstal a odišiel. Zostala som sama, ale vstala som aj ja a išla ho hľadať. Bol vonku a sedel na schodoch. Pristúpila som k nemu a sadla si. 

„Takže...komu patrí táto chata?"  spýtala som sa a mala som nachystané ďalšie otázky na ktoré mi bude musieť odpovedať 

„Našim."

„Aha... Dobre pôjdem rovno k veci. Odkiaľ poznáš Ethana?"   

„Je to môj strýko." 

„Čože? Vtedy keď ste sa rozprávali hovoril si, že si s toho už vyšiel. Z čoho presne?"

„Vieš no....tá skupinka čo si s ňou bola vonku tak...on zásobuje takéto skupinky drogami. Naši raz museli na rok odísť a ja som išiel k nemu. Zatiahol ma do týchto vecí. Bol som závislý, ale Thomas mi pomohol. Vtedy keď som ti povedal, že som to skúsil len raz nebola pravda." 

„Co chcel od teba, vtedy večer?" 

„Chcel aby som mu pomáhal, zase ma chcel do toho vtiahnuť, ale ja som odmietol. A potom si sa tam zjavila ty."   

„Vieš čo by mi mohol spraviť?" 

„V týchto veciach je opatrný. Len málo ľudí vie čo robí. Popravde ani neviem čo by ti spravil. Tvoja mama bola vystrašená, keď mi telefonovala." 

Postupne som tieto informácie vstrebávala. Jonathan bol závislí kvôli Ethanovi. A mama? Ako je možne, že mi zrazu chcela pomôcť? Nikdy mi nepomáhala a teraz.....Keď povedal, že bola vystrašená musí sa Ethana tiež báť. Vie čo by mi chcel spraviť? A Becca? Potrebovala som ju objať a vyrozprávať sa jej. 

„Ako sa vlastne voláš?" 

„Jonathan."

„A čo ten Matthew?" 

„Tak ma volá Ethan. Bolo to moje meno keď som mu pomáhal."

„Takže krycie meno?" usmiala som sa

„Niečo také." 

Vonku sa už mračilo. S Jonathanom sme stále sedeli a on mi rozprával ďalšie veci. Hovoril mi všetko o Ethanovi. Bolo to zaujímavé počúvať. Bol namočený v rôznych špinavostiach a ani Jonathanovi rodičia o tom nevedia. V očiach ma štípali slzy. Nemohla som uveriť kam nás mama dohnala. Začala si z najhorším chlapom. Ale prečo? Jonathan videl ako mi je a objal ma. Vôbec som sa nebránila a objala ho tiež. Pomohol mi vstať a spolu sme vošli do chaty. 

„Nájde nás?" 

„Nie."

 Trochu sa mi uľavilo. Už ho nikdy nechcem vidieť, ale schovávať sa tiež nemôžem večne. Jonathan si sadol ku mne a podal mi hrnček s horúcim čajom. Bola som zabalená v deke a mlčky popíjala. 

„Dokedy tu budeme?" 

„Len pár dni. Potom sa vrátime." 

„Pár dní? A čo Ethan, veď kvôli nemu sme teraz tu." 

„Prejde ho to. Nejako to všetko vymyslime."