Chladné srdce

8. Kapitola

„Takže, teraz spolu chodíte?" spýtala sa Becca

Mlčky som pozerala na ňu a na Jonathana. Skôr ako stihol otvoriť ústa som ho predbehla.

„Nie."

Becca na mňa vytreštila oči a Jonathan sa na mňa pozeral nechápavo. Určite si myslel, že po tom včerajšku sa niečo zmenilo a že hneď  na druhý deň budeme spolu chodiť. Ale nie. Presne to som vyčítala Becce. Keď bolo na intráku rušno, vtedy bola tá oslava sa Becca bozkávala s Thomasom. Ani ho dobre nepoznala a už na druhý deň spolu chodili. Ja som o Jonathanovi nevedela nič. Aj keď ma priťahoval a úžasne sa bozkával, chcela som ho lepšie spoznať.

„Nie?"  spýtal sa

„Nechcem sa do toho hneď vrhnúť. Nič o tebe ani neviem." povedala som

„Aha tak už som to pochopil." uškrnul sa

„Co si pochopil?" nechápala som

„Uvidíš."

Stála som a vôbec nepochopila čo hovorí. Nakoniec sa zobral a odišiel preč. Stála som tam ako prikovaná. To čo malo byť? Pomyslela som si. Becca sa na mňa škaredo pozrela a venovala so Thomasovi. Ja som len vytreštila oči a radšej som odišla. Bola som vytočená ani neviem z čoho a aby nebolo málo na chodbe stál ten chalan čo som ho prichytila s tou babou. 

„Ahoj." povedal

„Ty sa so mnou bavíš?"

„Slušný človek odzdraví." odsekol

„Nehovor. Práve ty mi hovor o slušnosti."

„Ak myslíš hento.."

„Nechcem sa o tom baviť."

„V poriadku. Chcem sa ty ospravedlniť za to moje sprosté chovanie."

Bolo to síce hlúpe, ale nedalo sa. Rozosmiala som sa na celú chodbu. On sa mi chce ospravedlniť? Tak to ma dostalo.

„Je na tom niečo vtipné?"

„Toto som nečakala."

„Myslím to vážne. Ako sa voláš?"

„Lauren, ty?"

„Christian."

 „Ospravedlnenie prijímam, ale už musím ísť tak ahoj."

Keď som okolo neho prešla cítila som z neho cigarety. Aj keď mi pripadal ako kretén v celku bol pekný. Rýchlo som okolo neho prešla a zamierila do izby. Ihneď som sa zvalila na posteľ. Dnu prúdil čerstvý vzduch. Ležala som tak hodnú chvíľu. Zrazu sa objavila Becca vošla dnu a poriadne buchla dverami. Skoro ma porazilo. Tá nieje normálna. Stála predo mnou a rukami sa opierala o skriňu. Tvárila sa dosť čudne. Žeby nahnevane? Skrivila som ústa v úsmeve a ona sa zamračila ešte viac.

„Co je?" spýtala som sa

„Prečo nechceš chodiť s Jonathanom?"

Presne som vedela, že ma s tím bude otravovať. Ale prečo je nahnevaná? Veď je to moja vec.

„Nič o ňom neviem." odsekla som

„Ale prosím ťa, veď by si sa časom o ňom dozvedela veľa veci. Aj ja som o Thomasovi nič nevedela a chodíme spolu síce chvíľku a čo to o ňom už viem. Bolo by super keby ste sa dali dokopy."

„Hmm."

„Lauren čo sa bojíš? Veď si určite s niekým chodila. Ja som chodila minimálne so štyrmi."