Fanúšikovia skandujú moje meno. Ich podpora ma poháňa vpred. Je to ako akýsi druh elixíru, vďaka ktorému sa cítim silnejšia, koncentrovanejšia a pohnaná vpred podať čo najlepšie výsledky. Ich krik znamená len jedno, podporujú ma a veria mi natoľko, že kričia aby som zvládla to po čom túžime ako tím. Dať gól do súperovej bránky. Nič iné nevidím, chcem dotiahnuť náš cieľ až do konca. Vyhrať od protihráčom a dostať sa v tabuľke do popredia vďaka bodom.
"Zoe, Zoe, Zoe." ženské aj mužské hlasy sa mi prelínajú v ušiach. Sústredím sa len na jedno, na brankárku, ktorá stojí v bráne a čaká kedy rozhodca odpíska pokutový kop. V pokutovom území ma obrankyňa súpera sfaulovala čo znamenalo jedno, môžem premeniť náš gólový náskok na štyri jedna pre nás. Pozriem sa nahor, prosím môjho deda o všetku silu a šťastie, ktoré mi môže dať. Rozhodca zapíska a tým sa vrátim do reality. Brankárka poskakuje zo strany na stranu, pripravená hodiť sa do ktorejkoľvek strany. Ľavý horný roh - ten je mojím cieľom. Urobím tri väčšie kroky dozadu na rozbeh, napriahnem sa svojou pravačkou čím nakloním svoje telo presne do strany na ktorú potrebujem aby letela lopta. Pri výkope mierne loptu nadvihnem čo spôsobí, že letí presne tam kde má. Brankárka to nečakala, podľa jej intuície som mala kopať vpravo k tyči ale mýlila sa. Skoré hodenie sa na zem ju stálo gól, ktorý som im inkasovala. Radostný výkrik mojich spoluhráčok ale aj samotných fanúšikov ma utvrdil v tom, že som ten gól dala a premenila som skóre. Dovolila som sa radovať sa, preto som sa dlhými krokmi rozutekala k svojim spoluhráčkam, jedna z nich mala otvorenú náruč pričom som jej do nej skočila s výkrikom.
Dôležité body pre náš tím, držíme sa na čele tabuľky čo je pre nás len a len výhodou. Postavím sa na nohy ukľudnujúc aj moje srdce. Pozriem sa na tabuľku s časom, ktorá hlási posledných desať minút do konca. Rozhodca by nadstavovať čas nemal, žiadne zranenie pre ktoré by sa zdržovala hra, ak si to udržíme tak nás súper nedobehne. Postavím sa na svoju pozíciu, pozriem sa na súperky, ktoré sú frustrované z výsledku ale stále sú nabudené na to dať gól. Tento súper je pre nás kľúčový. Real Madrid ženy sú pre nás hlavným súperom ako pre našich mužov ich mužský tím. Odjakživa tieto dva Španielske tímy majú medzi sebou vojnu. Španielsko sa v podstate delí na dve skupiny fanúšikov.
Desať minút ubehlo lusknutím prstov. Počas nich som dala asistenciu jednej z našich útočníčok a padol ďalší gól do siete protihráčok. Úspešne sme sa mohli tešiť z výhry, ktorá bola od začiatku naša. Do tohto zápasu sme išli s jasným cieľom - poraziť ich a ukázať im, že sme v lepšej kondícií. S babami trávime veľa spoločného času, vďaka čomu sa poznáme a komunikácia na ihrisku je ľahšia. Cítim ich ako bežia popri mojej línií a ja sa môžem spoľahnúť na ne, že keď nahrám budú tam, preberú si loptu a podržia ma, keď mám okolo seba plno protihráčov.
"Totálne zbytočne odpískaná penalta!!! Keby tá ženská nesimuluje nemuseli dostať zbytočný gól! Prisahám bohu, že čo je z Bracelony to iba simuluje. Viď Neymar, naučil sa to tu na výbornú." španielsky hlas sa mi dostal do uší. Zvyčajne na neprajníkov nereaguje ale tento nahnevaný, priam rozčúlený hlas ma prinútil dvihnúť zrak na tribúny. Nemám rada ak si niekto berie do úst mojich priateľov a ním Neymar aj keď odišiel z Barcy je.
"Hej počuj." skríknem na čiernovlasého chlapa, ktorý sa otočí na mňa značne prekvapený, že som sa mu prihovorila.
"Pane bože." pretočí očami nad čím zatnem zuby. Neymar je svojský chlap, ktorý niekedy má lepšie hranie ako herci v Hollywoode, to si klamať nebudeme ale dostal sa kam sa dostal vďaka jeho talentu. Dal toľko gólov, že ich na jednej ruky nespočítam, kľučky a pracovanie s loptou má ako boh takže si nemyslím, že je správne ho na verejnosti ohovárať.
