———————
Pozerám na svoju kamarátku, ktorá stojí pred nami a uškŕňa sa od ucha k uchu. Carlos stojí vedľa mňa, hľadiac na ňu tak isto nechápavo ako ja. Dnes sme mali voľno a preto si zmyslela, že bude náramne zábavné stráviť tento deň spolu a spoločnou aktivitou. Za tú vybrala box, o ktorom si myslí, že bude vhodný pre nás všetkých troch.
"Netvárte sa ako kysnuté uhorky. Bude to zábavné." usmiala sa na nás šťastne. Ako jediná si zatiaľ užívala, že sme v telocvični kde to smrdí potom.
"Zábavné?" nadvihnem obočie. Párkrát som bola na hodine boxu ale nie som v tom odborník a ani zďaleka tento šport neobľubujem. Keď mi povedala, že strávime spolu čas predstavila som si pod tým dobré jedlo, film v kine alebo prechádzku pamiatkami a nie hodinu boxu. To by som pri našich dvoch povahám nevymyslela a rozhodne nešla do rizika, že sa mi dvaja môžeme pozabíjať bez vytknutia sporu.
"Zábavné to bude asi tak pre teba keďže na nás budeš iba pozerať." pretočí očami Carlos, ktorý je tak isto nadšený ako aj ja.
"Netrepte." mávne nad nami rukou. "Aspoň si môžete vydiskutovať nezhody cez box." dodá s úsmevom.
"Claudia zbláznila si sa? Nebudem udierať dievča pre boha živého. To, že sme si nesadli neznamená, že si nasadím rukavice a udriem ju." zhrozene vyhlási Carlos s ktorým nemôžem nič iné ako súhlasiť. Naša spoločná priateľka sa musela zblázniť. Ja udrieť chlapa problém nemám ale len v prípade, ak sa cítim ním ohrozená. Carlosom sa necítim, podpichujeme sa, doťahujeme ale fyzické útoky sú u nás nereálne. Jeho vyhlásenie, žeby ženu neudrel s u mňa pripísal malé bezvýznamné plus. Oceňujem chlapov, ktorí si vedia ženu vážiť a to on zjavne vie, keď to povedal.
"Zlatíčko, vy dvaja potrebujete všetko zlo dať zo seba von. Spriateliť sa a nie sa zabíjať pohľadmi vždy keď ste spolu. Padajte sa prezliecť!" rozkáže nám pričom ukáže na šatne za nami. Naivne som si myslela, že si dnešný deň užijem, budem odpočívať a len jesť dobré jedlo. Claudia vždy musí mať extra plán.
"Lepšie by bolo nás postaviť na ihrisko s loptou ako do ringu." fŕľajúci Carlos za sebou nechá len prázdne miesto, dvere do mužskej šatne sa za ním zatvoria a ja len prikývnutím na jeho slová odídem tiež. V šatni sa prezlečiem stále nadávajúc na tento hlúpy nápad, ktorý je nezmyselný . Oblečiem si kraťase, ktoré mi kúpila sama Claudia asi rok dozadu, kedy ma prehovárala na box a športovú podprsenku.
Vyjdem zo šatne, fľašu držím v ruke až prídem k ringu kde už stojí aj Carlos s trénerom. Položím si vodu na zem staviac sa vedľa chlapa, s ktorým sa mám postaviť zoči voči.
"Dobre, keďže som počul, že vy dvaja máte medzi sebou určitý problém tak ho dnes vyriešime. Najprv si zoberiete švihadlo a dvadsať minút bez prestávky zahrejete svoje telá. Bez výhovoriek." podá nám švihadlá, ktoré zoberieme. Rozložím si ho a keď mi tréner kývne začnem cez ho skákať. Dvadsať minút nie je nič pre mňa ťažké. Zľahka skáčem, pozerajúc sa na jeden bod, ktorý ma udržuje v koncentrácií. Nepočítam si koľkokrát som preskočila cez švihadlo, nepočítam to ani Carlosovi.
"Stačí!" zakričí na nás tréner, švihadlo odložím a začnem sa naťahovať tak ako nám to ukazuje. Srdce mám niekde v krku, nie som bitkársky typ. Nerada udieram do človeka bezdôvodne preto mi príde tento nápad ako hlúpy. Po rozcvičke mi tréner dá elastické ovínadlo na ruky, inak povedané bandáže, ktorými mi zafixuje zápästia, na ne si dám samotné rukavice.
"Je to nutné?" pozriem sa na trénera, ktorý prikývne hlavou. Carlos stojí predo mnou s nasadenými boxerskými lapami. Tvári sa asi tak isto nadšene ako ja.
