Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Mierime na trať 🏎"
Na instastory odpovedal:
claudiapina
"S úsmevom si hneď krajšia 😉"
carlossainz55
"Normálne konečne vidím taký úprimný úsmev na tvojej tvári"
————————
Aj keď som nebola v najlepšej nálade ísť medzi ľudí, stojím v boxoch Scuderia Ferrari a mrznem. V noci sa ponad Imolu usadili čierne mračná, ktoré ostali až do rána kedy sa rozhodli spustiť mokrý dážď. Zvolila som preto hrubý sveter, šiltovku, pod ktorou mi nie je vidieť, že moje vlasy majú jeden z tých zlý dní a dlhé čierne rifle.
"Carlos sa ťa chcel dnes niečo spýtať." zahlási naradostene Claudia, ktorá má ako vždy energie na rozdávanie. U mňa tá energia poklusáva, je to aj tým počasím ale aj mojimi povinnosťami, ktoré ma večer čakajú. Včera mi prišla zelená od doktora a dnes musím večer odbehnúť 15 kilometrov, ktoré mám nariadené od trénera. Keďže som mimo Španielska musím mu odfotiť svoje výsledky. Behanie milujem ale dnes ako vidím to hnusné počasie tak nechuť je väčšia ako inokedy.
"Čo také?" spýtam sa jej chytajúc do rúk slúchadlá. Za malý moment monoposty vyjdú na trať a o pár minút to celé začne.
"To nech sa ťa spýta sám." pozriem na ňu či to myslí vážne ale vyškiera sa ako slniečko na hnoji tak predpokladám, že áno. Začať tému a nedokončiť ju je jej špecialita.
"Trapka." pretočím nad ňou očami a nasadím si slúchadlá, keď nás jeden z mechanikov upozorní, že monoposty sa idú naštartovať a jazdci budú vyrážať. Nasadím si ich a pozriem sa na oboch jazdcov. Obdivujem ich aj keď to nahlas nepoviem. Sadanú si do nebezpečných strojov, ktoré nie sú bezpečné. Jazdia v príliš veľkej rýchlosti za každého počasia.
Červené svetlá zhasli a ja cítim akési stisnutie môjho srdca. Prejde mnou strach akoby sa malo niečo stať. Pršanie neustávalo, trať bola mokrá. Fanúšikovia kričali z tribún za každého počasia pričom ja som z dnešného dňa nemala vôbec dobrý pocit. Prsty si prepletiem dávajú si ich spojené k ústam. Prvá zákruta sa obišla bez zbytočných havárií. Približovali sa k druhej, všetky monoposty nalepené na sebe, niektoré išli kolo na kolo. Nervozita v boxoch rástla pričom náhle vykríknutie nie len z mojich úst sa nimi rozoznelo. Do červeného monopostu zozadu nabúral druhý, čo spôsobilo jeho vyjdenie z trate a priame nabúranie do bariéry. Rana to bola veľká, celý predok na maderu, kolo ulomené. Dlane si dám pred ústa, pozorujem ako sa to všetko zomlelo stále dookola. Opakujú ich nehodu stále a stále. Vyzeralo to bolestivo. Carlos pomaly vstúpi z auta, hneď je pri ňom niekoľko maršálov, ktorí sa ho niečo pýtajú.
