No už mi bolo aj lepšie.Hlava kričí o pomoc a v ústach Sahara.Šumivý aspirín,studená sprcha a mrazené wafle.Asi tak nejak vyzeralo moje ráno.Po dvoch litroch vody sa moje telo však skonsolidovalo.
Volám s Laurou,ktorá ma vábi do Prahy.Akože zišla by sa mi telka a posledných pár vecí čo u nej po mojom odchode zostali ale nejdem,dnes fakt nie.
Biker shorts,oversize tričko,adidasy a šiltovka.Okuliare dopĺňajú môj chabý outfit.Kam sa asi len vyberám,áno áno ikea.Možno dostanem nejakú vernostnú kartu za každodenný nákup,no ale vešiaky predsa potrebujem ako soľ.
Pri pokladni je rada dlhšia ako berlínsky múr a ja mám veľa času premýšľať nad včerajškom.
Že som ja vôbec na tú večeru išla,mohla som sa tomu vyhnúť.Ale čo už hlavu si o stenu búchať nebudem však by som po tom víne zahynula.
Pred domom prekvapivo stojí Yzov benz.
Preistotu parkujem o dve miesta ďalej.Z kufra vyberám plnú tašku nepotrebných kokotín a veľké okrúhle zrkadlo.Potrebujem ho?
Nie ale páčilo sa mi a dokonalo vyplní prazdnu stenu v obývačke.
Všetko vlečiem,zakopávam o tašku ale držím sa.Posledný schodík,skurvený posledný schodík.Potkýnam sa a letím k zemi,obsah tašky zasypal chodbu a zrkadlo ako zázrakom prežilo.Zbieram seba a všetky vypadnuté veci.
Dvere na susednom byte sa otvárajú a Yzo mi automaticky pomáha zbierať obsah tašky.
"Co tady vyvádíš?"
"Už si naspäť?"
"Jo předchvíli jsem přijel."
"Videla som,že auto už máš hotové."
"Konečně doufám,že bylo v servisu naposled."
"To dúfam aj ja minimálne mojou vinou."
"Co děláš večer?Máme party ve studiu jenom já Nik a kluci.Pujdeš?"
"Ja,Dominik a alkohol?Velmi zlá kombinácia určite nejdem."
"Proč jako?
"Nerieš."
"Co se stalo?"
"Vlastne nič dôležité."
"Mluv nebo se mám zeptat jeho?"
"Radšej sa nepýtaj vôbec."
"Ale já jsem zvědavej bože,stejně mi to Nik řekne."
"Perfektné."
"Opravdu nepujdeš?Budeš tady zavřená sama?"
"Mne samota vôbec nevadí ale vy sa zabavte."
"Ach jo no dobře tak se měj."
"Čau čau."
Zavřená sama?Ja rada trávim čas sama nemám stym žiadny problém.Ale jeho slová ma vyhecovali a teraz by som najradšej išla.
Síce neviem načo nemusím sebe ani jemu predsa nič dokazovať.Cupitám so zrkadlom z jednoho kúta na druhý a nakoniec mu predsalen klopem.
"Áno sousedko?"
"Máš kladivo?"
"Dobrá otázka.Něco tady mám ale nevím jestli kladivo."
Škrabe sa na hlave nakoniec zo skrine na chodbe vyberá kufrík s náradím a bingo.
"Ďakujem a vieščo pôjdem stebou do štúdia."
"Super tak v osm tě vyzvednu."
"Dobre."
Spokojne odchádzam pribíjam klinček a vešiam zrkadlo.
Ok priznávam už teraz lutujem,že som povedala áno.Bude tam Dominik a tým pádom ďalšia trápna situácia ktorej som sa mohla vyhnúť.
