První noc v novem bytě bola naozaj skvelá.
Stále ma budili výkriky Yzovej spoločnosti no a o pohodlnosti toho gauča radšej pomlčím.
Z krabice vyberám bielu košeľu a bledomodré rifle.Mierny makeup a vysoký cop,crossbody kabelka a biele adidasy.Dnes ide hlavne o funkčnosť a pohodlnosť.Len čo znalec nafotí auto letím do Ikei na raňajky a na poriadny nákup.V byte totiž nieje fakt nič ani len pohár.
Niečo pred desiatou schádzam dole,z priehradky vyberám Marlborky a jednu zapaľujem.Po chvíli z domu vychádza Jakub s nízkou ryšavkou.Niečo jej pošepká a ona mizne preč,on ide kumne.
"Dobrý ráno."
"Dobré."
"Máš jednu?"
"Jasné."
Podávam mu cigaretu,ktorú mu potom zapálim.
"Dík.Tak snad tady brzo bude."
"Ešte má štyri minúty."
"Jaká byla první noc?"
"Zrejme nie tak dobrá ako tvoja."
"Taky jsem toho moc nenaspal."
"Počula som."
"Zvykneš si."
Zasmeje sa,ja len prikývnem a už prednami zastavuje znalec.Fotí obidve autá,podpisujeme papiere.Znalec odchádza a Jakubové auto berie odťahovka,vraj mu privezú náhradné.
Kedže moje auto má len preliačený nárazník nič mi nebráni v ceste do Ikei.
Navigácia ma doviedla našťastie na správne miesto a ja už pobehujem a vyberám posteľ,skriňu,malý stolík a skrinku pod televízor.
Ten mám však stále v Prahe a neviem kedy sa preň vyberiem.Na ohavný gauč novú deku,taniere,misky,šialky,príbory,nejaké poháre a ďalšie základné veci do kuchyne.
Beriem aj tri veľké zelené rastliny a zopár sviečok a dekorácií.
Cestou späť kupujem niečo do chladničky ktorá našťastie v byte bola.Všetko pomaly nosím hore,vrátane malého stolíka,zvyšný nábytok privezú behom týždňa.
Púšťam si mixtape a skladám stolík.Ešte,že je sobota lebo tento manuál vyzerá ako na obsluhu jadrového reaktora a ja sa v ňom neviem vysomáriť.Kolíky pchám kade tade,tlčiem do nich vínovou fľašou a div sa svetu stolík drží.
Po dalších troch hodinách tento byt začína aspoň z časti vyzerať ako byt,minimálne obývačka s kuchyňou.Spálňu obývajú len krabice.Jednoznačne potrebujem viac rastlín,takže zajtra Ikeu otočím ešte raz.
Teraz už chillujem s pohárom vína a osemnásty krát dokola vyhráva mixtape.
Z extrémne pohodlného gauča ma vyháňa klopanie na dvere,tuším kto za nimi stojí.
"Ahoj."
"Čau no co jak to jde?"
"Super už som sa trochu zabývala."
"Jo dnes máme menší párty na bytě.Klidně se přidej jestli chceš.Jenom kluci z labelu a pár holek."
"Díky ale asi pôjdem spať mala som ťažký deň."
"Jak chceš.Kdyby něco víš kam jít.Jo a dobrá písnička."
V pozadí vyhráva "Hulila hulila dick ja lízal klitoris" a ani nemusím hovoriť ako trápne sa cítim.
"Perfektná ten text je plný hlbokých myšlienok."
"Měj se Nino."
So smiechom zaliezol do svojich dverí a zatvoril.Jasné,že vie moje meno však sme vypisovali poistnú udalosť.Sama som sa mu však nepredstavila.
Fakt som bola naivná keď som si myslela,že si pospím.Z Yzovho bytu vyhráva hlasná hudba a počuť minimálne osem rôznych hlasov prekrikujúcich sa navzájom.
Naivita ma však sprevádza celý život.Napríklad môj príchod do Prahy.Budem študovať herectvo a jeden deň moju tvár spozná každý z plagátov polepených na ulici.Ako by sa stalo.Po roku išla škola bokom a ja som skončila v banke.
Nesťažujem sa,mám dobre platenú prácu no moje sny boli diametrálne odlišné.
Príklad číslo dva?Nina toto je muž tvojich snov.Je tak milý a šarmantný,pravý gentleman.Jasné po prvom rande ma chcel pretiahnuť na zadnom sedadle a potom mi ďalšie dva roky dennodenne znepríjemňoval život obťažovaním na pobočke.A tak som sa dostala až sem.
