"Prvnííí noc v novem bytě." Zavíjam z okienka auta,pričom konečne odbáčam do ulice v ktorej budem prebývať.
Niesom nadšená skôr len zmierená so svojim osudom.Po konflikte v Prahe ma preradili na pobočku v Pardubiciach.Nespravodlivé,mali prehodiť toho zmrda nie mňa.Obťažovanie na pracovisku je bohužiaľ aktuálne aj v 21.storočí a dopláca nato žena.
Z trpkéj spomienky ma prebralo zabzučanie,
následne pichnutie osy a náraz.Všetky krabice zo zadných sedadiel dopadli namňa a z auta predomnou sa rozoznel hlasný alarm.
Vystupujem,držím sa za uštipnuté líce a neveriacky čumím na čierny Mercedes s preliačeným nárazníkom a rozbitým svetlom.
Jebne ma,naozaj ma jebne.Hodím sa o zem a koniec,tma a pokoj.
"To si kurva děláš prdel."
Ozve sa od vchodových dverí domu.Nemám odvahu otočiť sa,stojím tam a čumím na auto.
"Do píči,kurva už zase.Je to vubec možný tohle?Dopíči."
Majiteľ auta ďalej vykrikuje a rozhadzuje rukami,aspoň,že vypol alarm.
"Prepáčte ja som nechcela."
"Jo nechtěla,nechtěla.Proč vždycky schytá moje auto?!Před týdnem mi ho dovezli ze servisu,kokot mi urval kolo a teď tohle."
Až keď dotyčnému pri prehnanej gestikulácii spadla kapucňa zisťujem o koho ide.Ja piča som drbla Yzomandiasov benz.
"Fakt ma to veľmi mrzí Jakub."
"Super takže fanynka?Sis přijela pro podpis nebo co?"
"Asi budeme susedia."
"Skvělý.Nic se ti nestalo?Jseš trochu nateklá."
"Poštípala ma osa.Zľakla som sa no a nabrala tvoje auto.Naozaj sa ospravedlňujem,mám zavolať policajtov?"
"Jen to ne.Vypíšeme papíri a zavoláme do pojištovni."
"Myslím,že ten formulár nemám."
"Ja taky ne,pojď semnou."
Zamykám auto a nasledujem Jakuba po schodoch do veľkého podkrovného bytu.Rukou ukáže na stoličku v kuchynskej časti a on ide za kancelársky stôl.Okrem zvukov tlačiarne vládne v byte nechutné ticho,ktoré nakoniec preruší.
"No takže teď tohle musíme vyplnit a zavolat do pojištovni.Dělal jsem to před týdnem."
Podáva mi papier s perom a ja vypisujem políčka s údajmi,zbytok vypĺňa on.
Obvolávame poisťovne.Zajtra niekto príde nafotiť obidve autá a ohodnotia škodu.
Približne po pól hodine vstáva a z mrazničky vyberá mrazený hrášok.Zabalí ho do utierky a ide ku mne.
"Potřebuješ to schladiť,máš to nateklí."
"Ďakujem.Fakt ma to mrzí,takto som si zoznamovanie so susedmi nepredstavovala."
"Co naděláš,hlavně že jseš v pohodě.Mohlo se stát něco horšího."
"Čo je horšie ako fakt,že som napálila Yzomandiasovi do nového auta?"
"Jako neříkam,že mě to nesere to bych lhal.Znáš mě,posluchaš mě?"
"Tak trochu hej."
"A teď mě máš za souseda.Jdeš do trojky?"
"Do trojky?"
Čo prosím?!To si snáď robí srandu s takým návrhom.
"Byt číslo tři naproti."
"Ježiš byt.Áno áno číslo tri."
"Co jinýho jsi myslela?"
"Nič,nič.Pôjdem nosiť veci.Ešte raz sa ospravedlňujem a ďakujem za hrášok už je to lepšie."
Poloroztopený hrášok odkladám do umývadla a presúvam sa na chodbu pre tenisky.
"Pomúžu ti."
"Nerob si starosti už som ti ich narobila dosť."
"V pohodě nebudeš se stím vláčit sama.Nebo někde čeká přítel?"
"Žiadny priateľ neexistuje."
"Tak jo jdeme."
Viac nenamietam.V tichosti ideme naspäť dole do auta a pomaly vynášame krabice do bytu.Kuchynská linka,kúpeľňa a malý starý gauč.Nič viac,nič menej.Byt je síce priestranný no prázdny ako moja duša.Po vynesení poslednej krabice Jakubovi ďakujem a zatváram dvere.
Môj nový začiatok nezačal najlepšie.Kedže mám len zákonnú poistku môj nárazník nikto nepreplatí.Budem musieť siahnuť do prasiatka čo znamená,že musím vybrať lacnejší nábytok.
Ako správny pracovník v banke mám však vo svojich financiách dobrý prehľad a viem čo si môžem dovoliť aby som neostala na mizine.
Zaplavená myšlienkami vybaľujem drogériu a paplón s vankúšom.Zbytok vecí nemám kde dať takže ostáva v krabici.Musel sa práve mne stať taký trapas?!Aká je pravdepodobnosť,že mám za suseda známeho rapera a rozbijem mu auto ešte skôr ako sa vôbec nasťahujem?!
Dnes už mám naozaj dosť.Po rýchlej sprche sa ukladám na malom nepohodlnom gauči a túžim len po spánku.Keď sa mi konečne darí zaspať budia ma hlasné ženské vzdychy,ktoré sa ozývajú z bytu oproti.Skvelé!
