Jasné,že sa asi po pól hodine dotrepal.Drzo si odomkol dvere a prišiel zamnou až do kúpeľne.Nielen,že mi skoro spôsobil infarkt kedže som sa ho zľakla,vôbec nemám náladu ho vidieť,nie teraz.Moja hlava ešte nestihla poriadne všetko spracovať,nestihla som sa poriadne vyrevať,napchať sa sladkým a tak ďalej.
Bez slova stojí opretý o dvere a sleduje ma ako sa motám do uteráku.Slzy na krajíčku a rozmazaný makeup,paráda.
"Nino musíme si promluvit."
"Pozri sa do zrkadla ako si protirečíš.
Na jednej strane máš napísané pravda,na druhej koniec.Pritom to na žiadny koniec nevyzerá,pekná irónia."
"Hele snad mě necháš ti všechno vysvětlit."
"Nemusíš vysvetľovať nič,s Dominikom sme totiž všetko videli v priamom prenose."
"Jo?Co přesně si videla?"
"Videla som ťa sňou.Nadobro si to ukončil a potom?Potom ti napchá jazyk do huby a ty si to náramne užívaš."
Nútim ho odstúpiť od dverí,prechádzam do spálne kde si obliekam tričko a legíny,nasleduje ma.
"Hele odstrčil jsem si a vysvětlil,že nejsem k máni."
"Presne tak to vyzeralo."
"Nino říkam ti pravdu."
"Moc tomu neverím."
"Vřdyť já chci jenom tebe."
"A ja zase chcem svätý pokoj.Teraz čo vždy keď sa stretnete pomeníte telesné tekutiny?Nechceš dať ten prsteň radšej jej?Myslím,že by jej slušel."
"Ne nechci.Nechci sní mít nic společnýho ona je pro mě minulost chápeš?Mrzí mě,že jsem ji to dovolil.Měl jsem si poslat dopíči hned."
"Nieje jednoduché byť vo vzťahu s niekym ako si ty.Tolerujem fanynky,aj tvoje výkyvy nálad a všetky možné výlevy na dojazdoch a podobne.
Toto je však niečo iné a ja nechcem byť toho súčasťou."
"Ty mě snad neslyšíš?Říkam,že na ni dopíči seru.Zajímaš mě jenom ty."
"Keby to tak bolo nestrávila by som Silvestra s Dominikom v skurvenom sklade a nekrič pomne."
"A ty jako řvát múžeš?"
"Áno môžem je to totiž jediné čo môžem.Ešte by som ťa mohla napadnúť a dovyfarbovať ti zbytok tváre.Bolo by to však zbytočné."
Skríknem s úplnou vážnosťou a z očí mi tečú slzy a to som myslela,že ich dokážem potlačiť.
"Pojď sem."
Načahuje kumne ruky a chce ma objať,nesúhlasím.Odstrkujem ho preč.
"Fajn.Tak já tě nechám třeba si pospi a promluvíme si zítra."
Je na odchode.Opúšťa spálňu a odchádza smerom k dverám.
"Jakub počkaj."
"Áno lásko?"
"Zabudol si prsteň ešte sa ti môže hodiť."
Snažím sa dostať prsteň dole z ruky,je mi však tesný a ide ťažko.
"Tohle nedělej,ráno si promluvíme."
Buchol dverami a odišiel a ja?Ja sedím na gauči a plačem aké nečakané.
Nech to bolo akokoľvek sklamal ma.Mohol ju predsa odmietnuť hneď,on to však neurobil.
Čo ak to nebolo prvý krát?Čo ak v tom nebolo "len nevinné" bozkávanie?Povedal by mi to vôbec keby ho nevidím?Na žiadnu z týchto otázok nepoznám odpoveď.
Taktiež netuším čo bude ďalej.Mám totiž pocit,že kapitolu s krátkovlaskou uzavretú nemá,že nápis na jeho tvári nieje pravda.
A tak zaspávam s hlavou plnou otáznikov.
