Od rána som bez nálady,bolí ma hlava a vadí mi celý svet.
"Co ti je kotě?"
"Nič."
"Takže ti něco je."
"Nič mi nieje,len ma bolí hlava."
"No po včerejšku se ti nedivím."
"Včera to bola snáď najlepšia noc v mojom živote a teraz.Teraz sa cítim ako v melancholickej dráme."
"No jo proto jsem nechtěl aby sis dala ty sračky.Tohle je uplně normálny,jseš v pohodě."
"Totálne si leziem na nervy a pozeraj tie nohy,otrasná celulitída.Hnus,grcám."
Dramaticky vyskočím z postele a rozhadzujem rukami.Dnes naozaj nieje môj deň.
"Tohle nebude koksem zlato.Jdi se třeba vykoupat,vem si tampon a já objednám jídlo."
"Jasné typický chlap všetko hoď na krámy.Čo si vedieš môj menštruačný kalendár?Priznávam som precitlivená aj keď netuším prečo ale."
"Ne nevedu třeba se v zrcadle podívej na svuj zadek a pochopíš."
Nasrato pozerám do zrkadla,skvelé celé kraťasy mám špinavé.Čo je divné podľa tabletiek sa moje dni mali dostaviť až v stredu.
"Jasné ešte aj moje obľúbené kraťasy môžem sa nato vysrať."
S krikom odchádzam do kúpeľne pod horúcu sprchu.Už aspoň viem prečo sa mám chuť pichnúť nožom.Toto je ale extrém,takáto nebývam a Jakuba mi je celkom ľúto.
Tipujem,že zachvíľku újde a vráti sa za týždeň.Ako tak skonsolidovaná navlečená v obrovskom tričku a teplákoch cupitám späť za Jakubom.
"Prepáč."
"Jseš celkem vtipná když se zlobíš víš to?"
"Niesom."
"Jdeš spátky do pelíšku?"
"Uhm."
"A přitulíš se?"
"Uhm."
"A pořád budeš koukat jak kočka ze Shreka."
"Uhm."
"Tak jo tak pojď."
Načahuje kumne ruky čo znamená,že sa mám pritúliť.Hlavu ukladám na jeho hruď a on sa hrá s mojimi vlasmy.
"Mám tě rád."
"Aj ja teba,objednal si mi niečo?"
"Jěšte ne.Co si přeješ?"
"Pizzu a palacinky."
"Dobře."
"A collu.Aj hamburger by som si dala alebo nugetky."
"Muj bože."
"Dobre tak pizzu,palacinky a collu."
"Jdu nato."
Jakub objednal jedlo,presunuli sme sa pred telku a pozerali seriál.
Potom ma vytiahol na prechádzku a následne ma zobral na mekáč.Myslím,že to nakoniec bola celkom pekná sobota.Len my a veľké množstvo jedla.
Večer ho volali do štúdia na stream no nešiel.Ževraj chce byť somnou čo ma teší ale keby išiel vôbec mi to nevadí.
Opustila by som sa s čokoládou pri filme a išla spať.
Pravdupovediac opúšťam sa pri filme ale spolu s Jakubom.Dokonca si dovolím tvrdiť,že Jakuba tento scifák rozcítil viac ako mňa a to tam zomrel robot.Môže robot vlastne zomrieť?To by zomierali aj telefóny a vysávače.Každopádne je naozaj roztomilý a chcela by som si ho nechať.Jakuba,rozhodne nie robota,stále ma však nejaký vážny vzťah sním desí.Zrejme kvôli tomu kto je,množstvo dievčat v jeho blízkosti no a v neposlednej rade jeho žiarlivosť.Incident s Vaškom mi stále rezonuje v hlave aj keď ubehlo niekoľko mesiacov.
Vlastne som odvtedy nikde sama nebola.
Buď sním chodím na koncerty alebo na párty jeho kamarátov.Jediný môj spoločenský život mimo Jakuba je zákusok o štvrtej poobede s Norou.Opakovane ma volala do baru no vždy sa nejak vyhovorím.Radšej nechcem pokúšať osud.Pretože ako sa poznám určite by prišlo k ďalej divnej náhodnej situácii s opačným pohlavím a Jakub by sa išiel zblázniť.Inak je však úplne skvelý a pozorný.
Trpí moje nálady,zvykne ma prekvapiť čokoládou a okrem iného mi dotrepal už asi šesť nových rastlín.Jasné má aj svoje chvíľky,vtedy je doslova neznesiteľný.Väčšinov sa však vzdiali a vráti sa neskôr s onou čokoládou a kocúrimy očami.Tým očiam by som dokázala odpustiť snáď čokoľvek.
Neviem či som sa už priznala ale je to láska.Milujem ho,veľmi.
Neviem prečo som sa dne opustila.
Možno viem prečo,blížia sa moje dni.Moja jediná kamoška sa už mesiac neozvala lebo má nového nápadníka.
Okrem toho prší a nemám žiadnu čokoládu a namiesto párty sedím doma na gauči a píšem toto.No hold asi aj také dni musia byť.Snáď sa máte fajn a vaše kamošky na vás nezabudli no a ak áno hádam máte aspoň kilo čokolády v zálohe.
