Potter?Malfoy? [Dokončené]

8. Kapitola

,,Malfoyová vie variť?" Zasmial sa James.

,,Prečo si prekvapený Potter?" Pomiešala som mäso na šťave.

,,Neviem, nevyzeráš na ten typ ženy čo vie variť." Mykol lecami a išiel k hrncom.

,,Som Malfoyová, viem všetko." Usmiala som sa a vybrala taniere.

,,Začínam tomu veriť." Pousmial sa a sadol si za stôl.

Položila som pred neho tanier a najedli sme sa.
,,Malfoyová, odteraz mi budeš variť dokonca života." Usmial sa a naložil si dupľu.

,, Čo budeme robiť teraz?" Zašepkala som.

,,Narodeniny máme za dva týždne. Možno, že potom pochopíme, čo je skúška dospelosti." Uvažoval James.

,, Takže teraz musíme len čakať.." vzdychla som si.
James prikývol.

A naozaj sme museli. Celé dva týždne sme čakali.
Väčšinu času sme sa hádali. Vždy sme si skočili do vlasov a dokonca raz som po ňom hodila aj tanier. Musela som! Povedal, že som Ocinkova rozmaznaná princezná.

V skutočnosti, tá hádka sa začala za úplnú hlúposť.
Potter chcel palacinky. Tak som mu ich robila a celý čas stál pri mne,, do palaciniek sa dáva 400g múky nie 250g." Napomínal ma.

,,Ja robím palacinky, tak ma nechaj." Prevrátila som očami.

,,No a má tam ísť liter mlieka." Zagánil po mne, keď som tam vyliala 500 mililitrov mlieka a 300 mililitrov vody.

,,Mlč Potter." Vyštekla som po ňom a pridala tam olej a cukor.
Rozmiešala som to a začala cesto rozlievať na palacinkáreň.
Keď už som mala hotových 7 palaciniek, znovu začal Potter.

,,Prečo ich robíš také tenké? Mám ich rád také hrubšie." Pozrel na tanier.

,,Naposledy ti hovorím, mlč." Zasyčala som a vybrala poslednú palacinku.

,, A ešte ti aj zhoreli." Prezeral si ich.

To bola posledná kvapka. Treskla som s palacinkárňou a odchádzala z kuchyni s tanierom, na ktorom boli dve palacinky.

,,Samozrejme, nevieš zniesť kritiku však Malfoyová?" Zakričal,,kurva tam! Však si iba ocinková rozmaznaná princezná."

Zastavila som a otočila som sa naňho. Moje oči boli doslova búrkové.

,,Čo si povedal?!" Vyprskla som.

,,Počula si." Bol otočený chrbtom a nakladal si.

Hodila som po ňom celý môj tanier aj s obsahom a tesne sa tomu uhol ale iba vďaka jeho schopnostiam stíhača v metlobale.

Vyrútila som sa von zo stanu a sadla si na zem na konci jaskyne.
Slzy mi tiekli potokmi.
Nedokázala som na sebe momentálne držať masku.

Samozrejme, že ju mám. Každý Malfoy ju má. Boli sme vychovaný k bezcitného výrazu. Naučili nás nemať plnú tvár emócii. Aj keď nás niečo ranilo, neukázali sme to.

Bohužiaľ, pri tomto všetkom, čo sa deje, som to nedokázala.

Na oblohe sa objavili hviezdy a zostala tma.
Zaspala som tam pri kraji schúlená do klbka a snívala.

Zobudil som sa na druhý deň ráno. Otvorila som oči a ležala som v posteli.

,,Dobré ráno." Vošiel do izby Potter.

Bez slov som sa naňho pozrela. Niesol tácku plnú jedla. Boli vajcové chleby, pelendreky, pomarančový džús a kytica tulipánov.

,,Ja..spravil som ti raňajky." Začervenal sa a položil predomňa tácku.

,, Nie som hladná." Zašepkala som.

Potter odložil tácku s jedlom na stolík a sadol si veľa mňa.

,,Prepáč mi ten včerajšok." Zašepkal.

Nadýchla som sa, že mu niečo poviem ale prerušil ma.

,,Prehnal som to. Mal som zlú náladu. Myslel som na rodinu, že či sú mŕtvi alebo žijú." Vzdychol,, vybil som si na tebe zlosť, ktorá sa vo mne hromadila."

,,Nechaj to tak." Zamrmlala som

,, Nie, nemôžem to nechať tak. Varíš mi, perieš mi, staráš sa tu o mňa a ja som sa chovám ako soplavé decko. Prepáč." Pozrel na mňa.

,,Obaja toho máme plné zuby." Pozrel som naňho ,,nie toho, že som tu s tebou ale toho, že nevieme čo je s ostatními." Slzy som mala opäť na krajíčku pri pomyslení na všetkých ostatních.

,,Hej, hej neplač." Zašepkal Potter a utrel mi slzu.
Dva pramene vlasov mi zastrčila za ucho a pozrel mi do očí,, ak žijeme my, žijú aj oni." Pousmial sa.

,, Asi dospievaš, Potter." Zasmiala som sa a snažila sa neplakať.

,, Aj tebe nejak narástli." Žmurkol a pozrel mi na prsia, ktoré trčali z tielka.

Konečne sme sa dočkali dňa našich narodenín. Dnes sme mali obaja 17 rokov. Od rána som piekla tortu pre nás dvoch. James mi pomáhal. Dnešný deň sme prežívali v pokoji.

Obaja milujeme čokoládu, takže torta bude celá čokoládová.

Preniesla som tortu do obývačky na stolík a zapálila sviečky. Potter sa zjavil s fľašou ohnivej wiskey.

,,To máš odkiaľ?" Zhíkla som.

,,Fred mi to zabalil do vaku." Zaškeril sa.
Podišiel ku mne a nalial nám do pohárov.

,,Tak Malfoyová, na nás." Usmial sa.

,,Na nás, Potter." Žmurkla som a obaja sme ju vypili do dna.

Sadli sme si k torte a pozreli sa na seba,, spolu?"

,,Si píš!" Nadýchla som sa a s Potterom sme spolu sfúkli sviečky.
V tej sekunde sme pocítili nával mágie.

,,Cítiš to ?" Zašepkal.

,,Áno." Prikývla som.

,, Musí to byť strata spojenia." Usmial sa.

,,Spojenia?" Pozrela som naňho vystrašene.

,, Nie, neboj sa. Je to dobré. Keď sa kúzelník stane dospelím, stratí spojenie s ministerstvom. Ak by sme sa premiestnili, ministerstvo by to vedelo, pretože bolo prepojené. Tak isto ak by sme použili útočné alebo obranné zaklínadlo, vedeli by to. Teraz sme už oddelení." Usmial sa.

,, Môžme ísť na iné miesto!" Potešila som sa.

,,Zajtra odchádzame." Zaťapkal.