Potter?Malfoy? [Dokončené]

23. Kapitola

Lucifer mávol rukou a šesť padlých anjelov zmizlo. Zostal tam iba on.

,,Čašu môže naplniť iba jedna duša." Pousmial sa hrdinsky.

Vedel, že ak jedna duša preleje do čaši toľko krvi, zomrie na vykrvácanie.

Vzdialil sa od nás a vychutnával si ako jeden z nás zomrie. Podišli sme k čaši a kľakli si pred ňu. James vytiahol z vaku nôž.
Rozrezal si dlaň a z rúk mu začala tiecť krv.

,,James!!! Mala som to byť ja." Rozplakala som sa.

,,Pššššt..." pobozkal mi čelo,, to je v poriadku. Dokonči to. "Usmial sa.

Plakala som a prosila ho aby prestal,, prosím James prestaň!! Láska, prosím!! "

Chlapec a dievča sa narodia v rovnaký deň,
keď nočná mora sa zmení na jasný sen.
Dievča bude krvi čistej,
Chlapec synom hrdinu vojny historickej.
Vo vzduchu bude cítiť mágiu,
nájdu v sebe tú najsilnejšiu inšpiráciu.
Láska a nenávisť ich spojí v jedno,
rovnako ako nebo a peklo.

Stretnú sa s pánom temným,
keď sa ocitne budúcnosť v minulosti.
Búrkové oko so smaragdovým,
Obaja prekonajú skúšky dospelosti.
Platinové dievča s chlapcom havraním,
Ruka v ruke sa postavia tej udalosti."

Premietalo sa mi pred očami naše proroctvo. Hľadela som Jamesovi do očí tak hlboko, že vtedy som to pochopila.

Uplakaná som chytila nôž, rozrezala si ruku a spojila ju s tou Jamesovom.
,,Čo si to spravila? Star?!" Povedal zo strachom v očiach.

,,To nesmieš!!!!" Zreval Lucifer a premenil sa do svojej pravej podoby.

Približoval sa k nám a každým krokom horel viac a viac. James ma pevne privinul k sebe. Ruky sme nevedeli odlepiť od čaši. Boli tam ako prilepené.

Pobozkal ma a poslednýkrát zašepkal,,milujem ťa."

,, Aj ja teba." Plakala som.

Lucifer v diabolskej podobe bol tesne pri nás, cítila som jeho pazúry na mojich vlasoch a v tom ho odhodilo pár metrov od nás.

,,Michael, nechaj ma to dokončiť!!!!" Reval.

Pred nami sa objavil muž, s dlhými blond vlasmi, neboli rovné, trochu sa mu vlnili.
Mal obrovské krídla bielozlaté krídla, ktoré žiarili.

Zlaté brnenie zakrývali jeho nahé telo a v pravej ruke držal meč a v ľavej štít s krížom.

Pozrela som na zem a tam boli moje vlasy. Ten parchant ma ostrihal svojimi pazúrmi!!!

,, To nemôžem spraviť braček." Povedal vážnym tónom.

,,Do čaše má kvapkať krv jednej duše!! Porušili pravidlá!! Sú moji." Reval a postavil sa do bojového postoja.
,, Čo to nevidíš?" Vzdychol Michael,, jedna duša dve telá."

Lucifer na nás pozrel, v očiach sa mu rozžiaril oheň a Zreval na plné ústa. Zmizol.
Jeho veľký rev sa ozýval v okolí ešte pár desiatok sekúnd.

,, To už bude stačiť." Usmial sa a mávnutím ruky sa naše ruky oddelili.

James vytiahol prútik a hneď mi zahojil ranu a potom aj sebe.
,, Som Michael archanjel." Podišiel k nám.

James sa postavil a objal ma tak pevne ako ešte nikdy.

,,Prešli ste všetkými skúškami. Gratulujem. Tu je vaša odmena." Ukázal na fľaštičku, ktorá sa objavila vo vzduchu,, vytiahnite dračiu knihu."

Padla som k vaku a rýchlo ju hľadala. Vytiahla som ju. MichEl vzal fľaštičku do rúk a otvoril. Pomaly ju nahol a na knihu kvapol jednu slzu. Priamo do modrého dračieho oka v strede knihy.
V momente ako sa slza dotkla oka, oko žmurklo a okolie oka sa rozšírilo.

,,Vezmite si ho. Je vaše." Usmial sa,, a teraz bežte aby ste nezmeškali to, načo ste prišli do tejto doby."

,,Ďakujeme." Usmiala som sa a vybrala oko. Bol to tvrdý kamienok.

,,Ako sa dostaneme z tejto doby?" Spýtal sa James zmätene.

,, Keď zničíte oko, prenesie vás to späť. Prajem Vám veľa šťastia. Zbohom." Usmial sa a zmizol s obrovskou žiarou.

,, Vytiahni plášť." Otočila som sa na Jamesa.

Vytiahol plášť a ja som schovala knihu.

Oko som dala do vačku James nás zahalil plášťom.

PUK!

Stáli sme pred Malfoy Manorom, kde ukrývali dieťa. Keďže v týchto časoch bol Malfoy Manor ich útočiskom, vedeli sme, že bude tu. Dokonca mi to raz povedal aj otec. Ešte dávno.

Keď otec so starými rodičmi prišli na Manor po vojne, dieťa tam už nebolo. Nikde po ňom neboli ani stopy.

Dvere boli pootvorené. Vošli sme dnu zahalení plášťom a kráčali na horné poschodie, kde boli izby. Nebolo ťažké nájsť dieťa, pretože plakalo.
Stáli sme pro izbe odkiaľ plač vychádzal. Podišli sme k dverám a tie sa otvorili. Vyšla z nich nejaká žena v lekárskom oblečení.

,,Bude v poriadku. Je nepokojná iba zo stresu. " usmiala sa žena a za ňou vyšla ďalšia žena.
Pravdepodobne opatrovateľka.

Vošli sme dnu, kde v kolíske ležalo dieťa. Malá Delphini Riddle.
Podišli sme k nej a z vačku som vytiahla Dračie oko.

Natiahla som ruku a pomaly ho položila na brucho malej Delphini a znovu zakryla jej telíčko oblečením, perinkou a dekou.
Posunuli sme sa do rohu izby a čakali.

Dvere sa rozleteli a dnu vošiel Voldemort, Nagini, Bellatrix a aj Rodolphus Lestrange.
Voldemort vyzeral veľmi zničene.

,,Spravíme to teraz." Zasyčal.

,,Poslúžte si, pán môj." Poukázala na svoju dcéru Bellatrix.
James ma pevne chytil za ruku a vtlačil mi bozk do vlasov.