Azúrový generál • Pomsta (boy love!)

1. Karmínový démon

Aaron POV
------

Lakťami som sa opieral o kraj svojho súkromného bazéna a k ústam si ležérne prikladal cigaretu.

Tupo som sledoval obláčik dymu, ktorý sa vlnil v tmavej rozľahlej miestnosti a po chvíli pohľad presunul k pokojnej vodnej hladine.

Spod hladiny presakovalo výrazne červene svetlo svetiel, ktorými bolo dno priam posiate...

Nespokojne som zadusil cigaretu a natiahol sa pre krištáľový sklenený pohár v ktorom sa nádherne vynímala oranžová horkastá tekutina.

Kopol som ho seba, naštvane sa rozmáchol a z celej sily hodil pohár do odľahleko vykachličkovaného rohu tichej miestnosti.

Ticho tak konečne rozčeril nejaký zvuk a ja som sa spokojne pustil kraja. Uvoľnil som sa a lenivými pohybmi rúk pomohol vode, aby ma odplavila až do stredu bazéna...

Nechal som sa nadnášať a pohľadom som sledoval mihotajúce sa červene svetielka, ktoré vrhla vodná hladina na strop.

Po chvíli sa mi zdalo, že sa začali spájať do rôznych obrazcov, preto som ich skúmal až kým som pred sebou nezazrel známu tvár...

Pobavene som sa rozosmial a môj smiech sa odrážal od hladkých stien, až kým úplne nezanikol.

- No dobrý večer sa praje... ! - Zatiahol som výsmešne a upieral svoj pohľad do tváre môjho boha...

Boha ktorého som nikdy nemal prosiť o to, aby ma zachránil...

Mal som ho požiadať, aby ma do tohto prekliateho tela nikdy nevracal. Pomyslel som si otrávene a skúmal jeho nádherne črty, ktoré som sa kedysi pokúšal tak krvopotne zachytiť...

Namaľovať...

Opäť som sa výsmešne nepríjemne zasmial, no tentokrát bol tento nechutný zvuk venovaný mne...

Štetec som totižto nedržal už dobrých päť rokov...

Naposledy som myslím maľoval práve jeho...

Už som ani nevedel, aké to je. Stavil by som sa, že si už ani nepamätám, ako sa maľuje...

- Zaujímalo by ma ale, či si zhnusený. Či ľutuješ dňa, kedy sme sa stretli a ty si mi dal svoju krv... Či ľutuješ toho, že si ma tam nenechal rozpadnúť sa na prach... - Utrúsil som s úškrnom a opäť sa nechal pomaly doplaviť ku kraju, kde som už mal na tácke nachystanú krásnu lajnu.

Stočil som si bankovku pripravenú vedľa a vzal do ruky lesklú kartu, ktorá mi zabezpečovala neobmedzený VIP vstup do Helsu.

Pekne som si ju upravil do úhľadnej úzkej linky a priložil si stočenú bankovku k nosnej dierke.

Na chvíľu ma pichla výčitka, ako zakaždým počas tých piatich rokoch, no ja som ju jednoducho odignoroval a potiahol.

Nenechal som na tácke jedine zrnko nazmar a s hlbokým nádychom som odhodil bankovku na tácku.

Následne som sa zvalil do vody a s tichým spokojným stonom som dovolil vode, aby sa ma zmocnila.

Klesol som ku dnu a do oči ma pichala tepla voda, keď som sledoval vlniacu sa zatvárajúcu sa hladinu nad sebou.

Zasmial som aj keď neviem čomu vlastne a z úst mi pri tom vyšli drobné bublinky.

Chvíľu som si užíval pálivú bolesť pľúc, ktorá mi vplyvom tohto svinstva prinášala zvrátený pocit šťastia, a možno by som sa takmer opäť utopil, ak by sa okolo mňa neovinuli cudzie ruky a nevytiahli ma von z len na oko krvavo červenej vody.