Azúrový generál • Pomsta (boy love!)

2. Vyššie peklo

Aaron POV
——————

Spomedzi privretých viečok som pozoroval jeho tvár, keď sa na mňe vlnil, no duchom som bol totálne mimo.

Spomienky... tie mi krátili chvíľu, kým bol Yabuki vo vytržení.

Záblesky pevného spoteného tela. Modrých vlasov. Červených... tmavých, ako víno. Plných zlomyseľných pier. Dva parí oči patriace dvom rozdielnym mužom. I keď boli tak diametrálne odlišný jedno mali spoločne. Ani na jedného som nedokázal zabudnúť, nech som sa snažil, ako veľmi som chcel.

Nech som si šňupol, vypil, či pichol hocičo... bolo to zakaždým len dočasne a potom ma omracil spätný raz toho svinstva.

S námahou som potlačil ston, ktorý sa mi dral z hrdla zakaždým, keď mi vo vnútri pomaly narastala tá vlna, ktorá mi vždy pripomenula, ako ďaleko sú brány neba, keď je moje vnútro prázdne. Stretol som zatiaľ len dvoch mužov, ktorí mi ukázali, aké to je cítiť sa božský naplnený a spokojný.

Jeden je ale z najväčšiu pravdepodobnosťou niekde rozflákaný tak, že sme nenašli ani jeho telo a druhý...

Och ten druhý...

Yabukiho oči sa premenili na oči muža, ktorý ma len svojimi rukami a ústami dokázal tak ovládnuť, že by som bol schopný prosiť ho na kolenách, len aby neprestával, kým ma vrchol opäť nerozbije.

Muž, ktorý dosť významne prispel k môjmu rozhodnutiu opustiť to posrané prehnité miesto, čo mi už vzalo toľko veľa.

Všimol som si, ako sa pri mne ovládal a že sa mi vyhýbal len preto, že sa bal !

Bal sa toho, že sa neovládne ! Že sa ma dotkne... a že to dopadne, ako vtedy v tej odpornej cele.

Priznal sa mi, že si vyčítal to čo mi vtedy spravil, no ja som mu nedokázal zjavne dostatočne uľaviť od výčitiek, aj keď som mu nonstop opakoval, že je to v poriadku a že to cítim rovnako...

Vedel som ale, že mi dáva priestor, aby som smútil, keďže bol pri tom, ako sa mi zlomilo srdce. Aký to paradox. Spomenul som si.

Práve on mi totižto povedal tie slova, ktoré to zapríčinili.

Vedel, že som potreboval čas, aby som sa aspoň pokúsil zaceliť, kým mi do života opäť niekto vstupy a rozbije mi ho rovnako, ako to urobil Kai, či Travis. Aj keď... Travisove činy mi nikdy takto neublížili, keďže som ho zjavne nemiloval celou svojou dušou.

Nebola to laska. Bolo to porozumenie, čo nás zblížilo. Jeden v druhom sme hľadali deň, čo deň únik od krutej reality. Ja som to ale nedokázal zniesť, keďže túžba poddať sa Drakareiovi vždy, keď sa ma jeho drsne prsty dotkli, bola prisilná. Nezvládal som to, keďže mi výčitky svedomia stále vyhadzovali do ksichtu, že sa to nesmie.

Nesmiem za Kaia tak skoro nájsť náhradu aj keď Drakarei by nikdy nemohol byť náhrada ! On bol on, a Kai bol Kai. Miloval som ich oboch a rozdielne !

Nikdy som ich neporovnával, no i tak som sa poddal programom spoločnosti, že ak by som si dovolil opäť cítiť šťastie s iným mužom tak skoro potom, čo som o Kaia prišiel, robilo by to zo mňa hnusnú prekliatu kurvu.