Azúrový generál • Pomsta (boy love!)

4. Choroba

Valerián POV
————————

- Prestaň sa mi vyhýbať ! - Vyhŕkol som naštvane a buksus, ktorý som práve držal som vytočene hodil späť do kvetináča !

- Prestáva ma to baviť Cole ! Ak proti mne niečo máš, tak už mi to konečne povedz ! - Zakričal som a Cole na mňa neveriaci vyvalil oči...

Nemal som vo zvyku kričať, preto aj ľudia, čo ma poznali naivne predpokladali, že viem len kňučať a plakať...

A presne preto, že som neukázal, že viem byť aj opora odišiel !

Ak by som pre neho vtedy dokázal byť oporou, možno by tu teraz bol s nami a robil mi spoločnosť, kým ja by som presádzal buksusy !

No... A presne preto sa mi zjavne teraz vyhýbal aj Cole ! Zjavne som nedokázal zachrániť nič, na čom mi záležalo !

Niečo ho ťažilo, no namiesto toho, aby sa mi zveril s tým, čo ho to posledné mesiace oberalo o vitalitu sa mi vyhýbal !

- Ak vo mne nevidíš človeka, ktorému sa môžeš zveriť, keď ťa niečo trapy, či človeka, ktorý by ťa podržal, keď si v živote prechádzaš niečim ťažkým, jednoducho sa zober a vypadni ! - Vyhŕkol som so slzami v očiach a naštvane sa otočil späť k buksusu, ktorý som hodil do kvetináča.

- Valerián tak... - Začal naliehavo Cole, no ja som na neho ublížené zazrel a zakričal slova, ktoré roztvorili v našich dušiach hnijúce rany.

- Zober sa a vypadni tak, ako to urobil aj Aaron !!!!! -

Tie slova boli ostrejšie, ako akákoľvek čepeľ a boľavejšie, ako hociaké mučenie...

Aaron bol muž, aký sa v tých špinavých zónach narodí možno tak raz za tisíc rokov...

Aj napriek všetkému, čo o svojom pôvode zistil a faktu, že žil nový život v najprestížnejšej zóne sa po nás vrátil !

Vrátil sa a dal nám domov... Teplo, jedlo a ešte aj prácu ! Len vďaka nemu môžem dnes každý deň pchať ruky, čo kedysi masírovali cudzie vtáky do hliny a starať sa o tak rozmanitú flóru !

Moja duša sa vďaka energii, ktorá do mňa prúdila zo samotnej zeme prostredníctvom obstarávania všetkého, čo z nej vyrastalo, dokázala hojiť rýchlejšie, ako tá Colova, preto som si veľmi prial, aby som mu mohol nejako pomôcť !

To by mi ale najprv musel veriť a zdôveriť sa mi s tým, čo ho tak ničilo...

- Valerián ! - Zhúkol Cole a z ničoho nič mi z rúk prudko vytrhol malý bezbranný krik, ktorý som už medzi časom opäť vybral z kvetináča...

Mal som chuť poriadne mu vraziť, keď som videl, ako surovo ho odhodil na zem, no Cole už medzi tým stihol svoje dlhé štíhle prsty presunúť na moje nevýrazne ramena.

Tuho ma zovrel a prinútil ma, aby som sa na neho pozrel.

- Ja viem, že ťa to boli... Mňa to boli rovnako, no pochop, že ti nechcem pridávať starosti ! Aaron je preč už piatý rok ! Viem ale, že sa trápiš rovnako, ako v deň, kedy si našiel jeho posteľ prázdnu ! A ja... Objavili sa iste... Skutočnosti... Stačí, že si tým musím prechádzať ja ! - Kričal a jeho nekonečné čierne oči sa zabodávali do tých mojich...

Aké skutočnosti... Už len pri tom slove mi zovrelo žalúdok... Odhodlane som sa ale narovnal a pevne vyriekol.

- Aké skutočnosti ? -

Cole chvíľu nepohnute stal a ojedal si líce zvnútra, kým nakoniec neochotne pridusene prehovoril.

- Vieš tie záchvaty... Čo občas mávam... - Začal a ja som mal pocit, akoby mi práve do žalúdka nasypali kusy olova.