Azúrový generál • Pomsta (boy love!)

26. Severná obchodnícka...

Aaron POV
------

Trvalo týždeň, kým prívalové dažde a burky ustali. A ďalší týždeň, kým v uliciach nebolo pól metra vody. S Gafarom som samozrejme nešiel na trhovisko, keďže námestie plávali vo vode.

Za tie dva týždne som sa už bez problémov orientoval v Azylovom dome a ak by som sa neudobril s Colom, asi by to boli najdlhšie dva týždne môjho života.

Jedno pochmúrne ráno som sa vybral vyvetrať na terasu, keďže výpary z tej blbej živice ma ničili. Pani Yasemin mi ochotne vyrobila tinktúru jak na zakrytie môjho pachu, tak i zmiernenie bolesti, no obe potrebovali odležať. Zatiaľ som teda popíjal aspoň čaje zo zmesky, ktorú mi namiešala.

Jej izba vyzerala ako skôr ako sklad, či pracovňa, no pre všetky tie byliny, čo sa jej tam sušili ma hlava rozbolela tak veľmi, až sa mi zatmievalo pred očami. Všade sa váľali skúmavky, či zakryte keramické misky s naloženými bylinami.

Len čo som za sebou zavrel som v sieti našiel ležať vyvaleného Cola. Zamyslene upieral pohľad na strop a jednou zo svojich dlhých nôh sa odpichoval od zemi, čím rozhojdaval sieť. Do reality ho vrátilo až buchnutie dverí.

Nerád sa k tomu priznávam, no praskli mi nervy.

- Doriti zase ty ?! O chvíľu mi budeš robiť tichu spoločnosť ešte i pri sraní ! - Vyštekol som a Cola to tak prekvapilo, že stratil rovnováhu. Prevážil sa a s otočkou elegantnejšom ako tanečnica letel na zem.

Bolestne zastonal a s hlasnými nadávkami sa začal zbierať z drevných dosiek.

- Chod doriti ! To by som mohol povedať i ja ! - Prskal a postavil sa mi tvarov v tvár.

- Čo máš vlastne za problém ?! - Oboril sa na mňa a ja som vyvalil oči. Všetko, čo som v sebe dusil od momentu, kedy sme sem prišli sa zo mňa začalo valiť von.

- Ja ?! To nemyslíš vážne ! Tak ty spadneš ako idiot, zoderieš si polku tela, dostaneš infekciu a mlčíš, akoby si tu ranu nevymáchal v stoke plnej sračiek ! Potom mi na ramene vysíš ako také poleno, zomieraš a ja o tom vlastne ani neviem, keďže ti bolo tak zaťažko povedať mi tak dôležitú vec ty idiot ! - Kričal so na neho a jemu hnev postupne prchal z tvare.

- Tak toto ťa cely čas sralo ? Že som ti nepovedal, ako veľmi nepoužiteľný som ? Nepovedal som ti to pretože som nechcel byt príťaž ! Proste som veril, že sa to zahojí. V Deviatej sme zažili i horšie. Ak si ty zvládol doletieť vyhladovaný a unavený až z ďalekého severu, nechcel som byť sračka, ktorú skolí jeden blbý pád do akejsi žumpy ! - Vrátil mi a tentokrát som prekvapene civel ja.

- Cole ! Ty sprostý hlupák ! Ako môžeš porovnávať vyčerpanie s infekciou ! Infekciu naozaj nerozchodíš silou vôle. - Odsekol som a dramaticky pri tom rozhodil rukami.

- Ja viem ! DORITI ! - Vypľul a mňa tato jeho kapitulácia tak prekvapila, že som na chvíľu stíchol. Mlčky sme na seba hľadeli a pokúšali sa lapiť dych. Odrazu som mi z hrdla vyšiel tichý záchvev smiechu. Colovi zacukalo v tvári a bolo po tichej domácnosti. Obaja sme vyprskli do hlasného smiechu z ktorého mi tiekli slzy po tvári. Nemohol som sa ani nadýchnuť.

- Bohovia, si taký hlupák. - Dostal som zo seba s námahou a vrazil mu pohlavok.

- Opováž sa mi to ešte raz urobiť a prisahám tu ako som, že ťa sám na druhý svet vypoklonkujem ! - Povedal som, keď som sa konečne prestal smiať. Cole zvážnel a pohlavok s biednou dávkou pokory prijal.

- Dobre... - Zamrmlal a ja som sa k nemu nahol bližšie.

- Čože ? Nepočul som ! - Povedal som a Cole potichu zavrčal.