Azúrový generál • Pomsta (boy love!)

31. Memphisov zástupca...

Aaron POV
------

Osobne som sa za šialenca považoval i keď by som to len tak nepriznal. Moja drogová minulosť, dlhodobo zlý životný štýl, práca, rodinná situácia k tomu nezvratne napomohla. No až v Rodopolise som dal voľný priechod svojmu šialenstvu. Stál som sa svojou najhoršou verziou a miestami som až odmietali veriť, že pod tým všetkým som to naozaj ja.

Ak zomriem... Cole tu ostane sám... no ak nezasiahnem... Kai bude opäť trpieť. Bola to situácia z ktorej sa nedalo von bez toho, aby som niekoho opäť zradil. I keby som sa ale nerozhodol konať, nemal som žiadnu záruku toho, že ma Eon v tomto stave ušetrí. Už som jeho hnev stočil na seba, takže ostávalo len jediné... prudko som ho schytil za ruky, ktorými zvieral mreže. Dal som si záležať, aby sa Sítriové kamene poriadne zaborili do jeho paží. Eon prekvapene vytreštil oči.

- Prosím vás odpustite. - Šepol som a kŕčovito mu zovrel ruky. Čelom som sa oprel o mrežu a mlel také nezmysli, až som sám seba prestal počúvať.

Svoju pozornosť som upriamil nato, že vietor začal pomaly ustávať. Fungovalo to... Bohovia ! Fungovalo to !

Eon si začal pomaly uvedomovať, čo môže za úpadok jeho moci a začal sa vzpierať. Ja som ale pevne zaťal prsty do jeho paží. Bál som sa, že sa jeho ruky opäť rozsypú, no zjavne toho bol schopný len vďaka svojej moci... moci, ktorú som mu teraz vzal. Pomyslel som si s potešením blázna. Na dotyk bol až nepríjemne horúci. Vedel som, že mám nanajvýš pár sekúnd, kým sa mi vyšklbne. Telesne bol o dosť zdatnejší, takže tu nebolo o čom. Za ten čas som sa ale v duchu úpenlivo modlil k všetkému, čo mi len napadlo.

- Pusti ma ! - Vykríkol opäť a prudko sebou trhol. Vedel som, že mi došiel čas. Ruky sa mi potili a o to viac sa mi jeho paže šmýkali.

V momente, keď som si už myslel, že je po všetkom a zomriem, Eon odrazu nenávistne zreval.

- Ak sú vám bohovia milí ! Okamžite zo mňa dajte dole tie vaše ohyzdné ruky, lebo prisahám, že ak s vami v Palácovom vezení skončím, ani vlastné matere vás nespoznajú ! -

Nasledovala smršť nadávok, ktoré by som možno i ocenil, ak by som nebol práve ohromený tým, že Kai podporil môj samovražedný krok. V momente, kedy som si už myslel, že sa mi vyškubne sa za Eonom zjavila Kaiova silueta a zozadu Eon nemilosrdne pritlačila na mreže.

Zlaté oči mu v tme svietili a vlnky zlatá sa mu v nich zbesilo premieľali.

- Opováž sa ho pustiť ! Kalih tu bude čo nevidieť a ukončí celé toto šialenstvo. - Prikázal mi chladne a ja som mal sto chutí Eona už len s princípu pustiť, otočiť čelom ku Kaiovi a nechať ho, aby toho nevďačného idiota naporcoval na márne kúsky.

Eon sa zbesilo metal, krútil a mňa pomaly ale isto opúšťali sily. Celý deň som sa tu kurva pražil ! Je nad slnko jasné, že toho viac nedokážem ! Zaťal som zuby a tentokrát tmu preťal i môj zúfalý rev. Svaly ma štípali a plakali od vyčerpania.

- Už len chvíľu ! Výdrž to ešte chvíľu a zbytok trestu ťa nechám odsedieť v studenej cele ďaleko od obedňajšieho slnka. - Povedal odrazu Kai a asi prvýkrát sa mu v hlase stratila ta preliata opovržlivosť a chladná panovačnosť.

Vyjavene som na neho pozrel. Odrazu predo mnou nestál generál Karim, ale roztrhané zbytky Kaia, ktorého som poznal pred piatimi rokmi. Odhodlane som teda zaťal prsty do Eonovych paží ešte silnejšie. Zvrieskol od bolesti.

- Dosť ! Celé mesto je kvôli tebe zas hore nohami ! - Ozvalo sa odrazu niekde za Kaiom a ja som sa úľavou takmer rozplakal, keď sa vedľa nás z tmy vynoril Kalih so svietnikom v ruke.