Azúrový generál • Pomsta (boy love!)

29. Zlaté námestie...

Aaron POV
——————

Len čo sme vošli dnu, traja muži v miestnosti sa okamžite prestali baviť. Hodili karty na stôl a vyskočili do pozoru. Jeden sa pri tom takmer zabil, keďže doteraz sa hojdal.

- U Memphisa... - Utrúsil úľavne najvyšší z nich a ten čo takmer spadol k nám s nepríjemným výrazom pristúpil.

- Čo tu chcete ? - Opýtal sa drzo a škaredo si premeriaval Azriela.

- Som tu na rozkaz generála Karima. Želá si prideliť tomuto mužovi štyri stredne hrubé, Sítriové náramky. - Rázne oznámil Azriel, no dotyčný pred nami sa nevzal a nešiel vykonať to o čo ho žiadal.

- Nie si ty náhodou ten čudák, čo dobrovoľne degradoval z nadporučíka na desiatnika ? - Opýtal sa a nepríjemne si Azriela premeriaval. Dvojica vojakov za nim sa výsmešne rozrehovala.

- To je ten, čo prestúpil zo stopárskej frakcie k mestskej stráži ! - Vyhŕkol vyšší s krivými zubami a jeho kumpán vyzeral, akoby mu niečo hviezdne napadlo.

- Azriel... Azriel Jalila. -

- Máte o mne dosť zastaralé informácie. - Povedal vyrovnane Azriel.

- Och, tak v tom prípade nás pouč. - Vyzval ho ironicky muž pred nami a dramaticky pri tom pohodil rukou.

- Už pár dni je zo mňa člen špeciálnej jednotky spadajúcej pod generála Karima. Takže by ste mali používať minulý čas. Bol som desiatnikom v mestskej stráži. - V miestnosti zavládlo hrobové ticho, až kým sa muž pred nami nespamätal.

- Aha... jasne. A prečo máš teda na sebe stále uniformu desiatnika mestskej stráže a nie uniformu vypovedajúcu o tvojom novom postavení ? - Opýtal sa ho a jeho spoločníci sa Azrielovi znova vysmiali.

Azriel si len otrávene povzdychol.

- Nie som povinný nič vysvetľovať obyčajným slobodníkom. Ak chcete odpoveď, opýtajte sa môjho generála. - Zahrmel a muži opäť stíchli.

- Ak ale do minúty nezačnete vybavovať generálovu požiadavku, poviem mu, aby vám to prišiel oznámiť osobne a pridám k tomu sťažnosť, že ste odmietli vykonať jeho požiadavku. Byť na vašom mieste, dnes to veľmi neriskujem. Generál sa nedávno vrátil zo zasadania v nie veľmi dobrej nálade. - Povedal a vojaci do jedného smrteľne zbledli.

Ten vyšší s krivými zubami sa spamätal ako prvý a rýchlo povedal.

- Aké náramky si žiadal prideliť ? - Opýtal sa utrel si spotene čelo.

- Štyri stredne hrubé. - Zopakoval otrávene Azriel a vyšší muž sa okamžite vybral k malým dverám vzadu.

————

- Oblečenie ti musím zabaviť. - Oznámil mi Azriel len čo sme opustili miestnosť na konci chodby a nechali za sebou troch stále pobledlých vojakov.

- Tak isto musím vykonať i telesnú prehliadku. - Dodal a otvoril dvere hneď vedľa. Pokynul mi, aby som vošiel a zavrel za nami ťažké železné dvere. Na úzky stôl položil stojan so sviecou z ktorej už štvrtina chýbala a vyložil naň i štyri nádherné zlaté náramky. Mohli mať každý premiérovo po štyri centimetre.

- Otoč sa. - Zavelil a už ma zbavoval pút, ktoré mi pri zatknutí nasadil. S úľavou som si pošúchal zápästia.

- Na, toto si oblečieš až ťa skontrolujem. - Povedal Azriel a podal mi obyčajnú svetlu košeľu s príjemného priedušného materiálu a hnedé široké nohavice.

Ak mám byť úprimný, musím sa priznať, že tunajšie oblečenie som si vlastné celkom obľúbil. Bolo tu tak teplo, že jednoducho nemali na výber a museli nosiť prevažne voľné ľahké veci.