...Okamih, ktorého som sa najviac obávala, práve nastal. Srdce mi začalo biť ako splašené, cítila som ako sa mi do hlavy valí krv a moje dlane sa začínali potiť.
V okamihu, keď sa naše pohľady stretli.....celé telo mi stŕplo a nemohla som sa ani hnúť. V hlave sa mi zobrazili zábery z toho osudového dňa. Polonahý Harry. Kuchyňa. Facka. Izba. Jeho výkriky. Mobil. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, kebyže nepríde Emma s Rickom.
Nemohla som tu len tak nehybne stáť a so slzami v očiach sa naňho pozerať.
,, .... ja...ja... mala by som zavolať Marcusovi." povedala som so zlomeným hlasom, utekala som do kúpelne a hneď som ju zamkla. Zavrela som oči a pomaly som sa po dverách zosúvala až na zem.
,,....mm. Nerad ruším, ale..je tu obsadené." ozval sa chlapský hlas. Prudko som otvorila oči a uvidela som Josha, ktorý bol natočený k záchodovej mise. Hneď som sa postavila a otočila som sa tvárou k dverám.
,, Prepáč. ..myslela som si, že je voľné..hneď pôjdem"
,, To je v pohode, aj tak som už hotový. povedal a na to som počula spláchnutie záchodu a neskôr aj prúd vody.
,, S dovolením" doslova som jeho dych cítila na mojom krku. Trochu m ato vyľakalo. Hneď som sa mu uhla, on vyšiel a ja som za ním čo najrýchlejšie zamkla dvere.
Nevedela som čo mám robiť. Mám plakať? Mám kričať? Mám povedať svetu čo je ich miláčik zač ? Mám mu odpustiť? Mám hodiť všetko za hlavu a žiť život ako pred tým?...ja ...ja..NEVIEM!!
Už nad tým musím prestať rozzmýšlať...Vážne by som mala zavolať Marcusovi.
Zo zadného vrecka som vytiahla mobil a vytočila som jeho čislo. Netrvalo dlho a zodvihol mi. "No konečne! Čo ti to tak trvalo?! Máte tam dobré podmienky?" a je späť. Môj strachujúci sa brat Marcus.
,,Aj ja ťa rada počujem, Marcus. Prepáč, že volám tak neskoro, ale... úplne mi to vypadlo z hlavy.Však ma poznáš." zasmiala som sa. Ako som už spomínala, ja vždy na niečo zabudnem.
,,Veď práve..., že ťa veľmi dobre poznám." povedal a z jeho hlasu som cítila náznak irónie. Nie náznak ... to bola irónia. Na 100%.
,, A... Marcus. Sme v päť hviezdičkovom hoteli... tak čo myslíš?!" povedala som a na tvári som mala náznak úškrnu.
,, Tak to som rád... a Vaness, nemôžem s tebou dlho volať, pretože šoférujem.Tak pozdrav Liz a opatrujte sa." povedal a z telefónu som začula trúbenie aut. To všetko vysvetľuje.
,,Neboj, dáme si na seba pozor. A ty pozdravuj doma. Adell, Amy, aj Hailey. Ahoj"
,,Ahoj" položil a mne na tvári ostal úsmev. Milujem svojho brata. Neviem si predstaviť, čo by so mnou a s Liz bolo bez neho. Nahradil nám otca. Odjakživa bol mojim veľkým bratom, ktorý ma chránil pred zlými chlapcami (jediného, ktorého mi schválil bol Andy, aj to sa ukázalo, že je to len ďalší slizký had) , ktorý mi fúkal na krvavé koleno a vždy mi vedel a stále vie dobre poradiť ( ale s touto situáciou mi pomôcť nedokáže).
