The Korean Guy

-2-

Vystúpila som na zastávke a hneď pokračovala domov. Už len stačilo zabočiť na moju ulicu a som doma.

Počula som kroky za mnou, tak som sa trošku obzrela. Videla som niekoho za mnou ale nezaregistrovala som kto to je. Pokračovala som ďalej trošku rýchlejším tempom a onedlho som bola doma.

Zatvorila som dvere a pozrela cez najbližšie okno pred dom. Uvidela som zase jeho. On má nebodaj dom ma rovnakej ulici. Povzdychla som si a šla si odložiť veci do izby.

Ľahla som si na posteľ a pozerala na strop. A rozmyšľala nad tým chalanom- čo?! Nemožem nad ním rozmýšľať. Veď to je aziat a ešte len tu je prvý deň.

Zahodila som svoje myšlienky a začala robiť úlohy. Po pol hodine som mala všetko hotové. Jedna spolužiačka mi poslala poznámky, tak som si to prepísala a prečítala. Zatvorila som zošit a vložila ho do tašky. Pobrala som sa do kuchyne po vodu. Zišla som dolu schodmi, v kuchyni si z poličky zobrala pohár a napustila doň vodu. Hneď som to vypila a pohár položila na kraj drezu.

Šla som späť do izby, kde som si konečne ľahla a zobrala do rúk mobil. Začala som pozerať sociálne siete. Po čase som sa začala nudiť, preto som otvorila Google a naťukala tam 'Kórea'.

Našlo rôzne zaujímavosti a miesta, ktoré sa dajú navštíviť a taktiež aj kórejskú kultúru. Takže je to kórejčan, ešte lepšie pre dievčatá. Trochu som sa začítala, až kým som nepočula zdola hlasy.

„Už som doma!” zakričala mama, keď zatvorila dvere. Postavila som sa a šla za ňou.

„Ahoj mamy.” odzdravila som ju. Pozrela na mňa prísnym výrazom a začala svoj každodenný 'výsluch'.

„Úlohy máš? Jedla si? Aké známky si v škole dostala.” odvrátila zrak a pokračovala vo vybalovaní nákupu.

„Mám všetko aj som jedla a dnes sme nepísali žiadnu písomku.” stručne som jej odpovedala, pretože v jej prítomnosti mi nebolo úplne najlepšie a chcela som ísť späť do izby.

„Dobre. Len aby si vedela pôjdem na služobku, takže nebudem doma týždeň.”

„Zase?” zašepkala som, ale ona to aj tak počula.

„Chceš jesť?! Chceš mať niečo na oblečenie?! Chceš chodiť bez školských pomôcok?! Chceš kde bývať?! Ak nie, tak ja nebudem chodiť do práce a nebudem nám zarábať peniaze.” nahnevane na mňa pozrela. Radšej som sklonila hlavu a odišla späť do izby.

Aby ste vedeli, tak s mojou mamou žijem sama. Otec nás opustil, keď som mala 5. Mama je na mňa prísna, pretože chce aby som sa dobre učila a aby som vyštudovala dobrú vysokú školu. A ešte celým menom sa volám Emily Trackerová.

Keď som vošla do izby, rozhodla som sa ísť do sprchy a potom si ľahnúť. Zobrala som si pyžamo a šla do kúpeľne. Vyzliekla som si veci a pustila na seba prúd vlažnej vody. Ešte predtým som si vlasy zopla so štipcom, aby som si ich nenamočila.

Po pár minútach som vyšla zo sprchy a umyla si zuby. Následne som si to namierila do izby, kde som už len dala mobil na nabíjačku a ľahla do postele s vypnutím nočnej lapičky.

----------

Vypla som budík a sadla si. Pretrela som si ospalé oči a trochu sa natiahla. Vstala som namáhavo z postele a šla do kúpeľne sa umyť. Potom som si zo skrine vytiahla veci na oblečenie do školy a aj s taškou šla dolu do kuchyne.

Z regálu som si zobrala jednu műsli tyčinku a do fľašky som si napustila vodu. Všetko som to dala do tašky a išla na chodbu. Obula som si tenisky a obliekla bundu. Posledné som si zobrala klúče a vyšla pred dom.

Ako na dobré ráno som tu videla práve prechádzať toho aziata. Pozerala som naňho, pretože mal fakt pekný side profil. Nečum naňho jak na zázrak a choď na autobus. Vynadala som si v duchu a pokračovala cestou na zastávku.

Chvíľu som tam čakala a potom autobus prišiel. Zaplatila som kartičkou a šla si konečne sadnúť. Predposledné sedadlo na pravej strane proste patrí mne, a preto som si tam hneď sadla. Išla som vedľa seba dať tašku no niekto to miesto zabral. Pozrela som sa na tú osobu. Zas on? Čo chce? Pred tým než som sa stihla opýtať začal rozprávať on.

„Chcel by som tvoje číslo.” pozrel sa na mňa. Tak to by si chcel veľa chlape. Ale keďže ti mám pomáhať asi to na niečo bude dobré.

Prikývla som. Vytiahol z vačku mobil. Napísala som mu tam moje číslo a on si ho uložil. Potom sa postavil a sadol si na sedadlo hneď vedľa.

Pred školou ma ako vždy čakali baby, ale dnes ma nepozdravili, pretože boli zaujaté niečím alebo skôr niekým iným. Prevrátila som oči a potiahla ich do školy.

Pri skrinkách ma napadlo, že im poviem, že ma učiteľ povelil aby som mu pomáhala.

„Hej počujte, som vám včera zabudla niečo povedať. Učiteľ ma povelil, aby som prípadne doučovala alebo pomohla tomu kórejčanovi.” ako čudne sa mi vyslovuje to aziat a kórejčan. Šak aj on má meno, len keby si ho pamätám.

„Nemohol prísť do našej triedy?” začali dievčatá nariekať. Pousmiala som sa a odišli sme do tried.

Posadila som sa na svoje miesto a čakala kým príde učiteľ. Chvíľu pred ním prišiel aj on. Sadol si na miesto a začal sa chystať na hodinu. No vtom ho niekto potiahol za vlasy a prinútil ho pozrieť sa naňho. Vypleštila som oči a hneď si rovno sadla.

„Ty, počúvaj, nebudem klamať ale číňancov tu v láske nemáme, tak si dávaj pozor čo urobíš a čo povieš. Jasné?!” ledva prikývol hlavou a potom ho pustili.

Neviem prečo, ale moje nohy ma postavili a smerovali k nemu. Zastavila som pred jeho lavicou.

„Si okay?” opýtala som sa a snažila sa mu pozrieť do tváre, kedže ju mal sklonenú.

„Áno.” odpovedal chladným tónom aký som ešte nikdy nepočula. Musela som hádam aj podskočiť, lebo ma tým trošku vystrašil. Slabo som prikývla a šla späť na svoje miesto. Vtom zazvonilo a do triedy vošiel učiteľ.