The Korean Guy

-14-

Ráno som sa zobudila na rachot z kuchyne. Pomr ilansom sa v posteli a zakryla sa viac perinou. Onedlho som znovu počula zvuky. Pomaly som sa posadila a ponaťahovala kosti. Zobrala som do rúk mobil a pozrela koľko je hodín. 6:50. Mala som ešte čas, ale aj tak som vstala a šla zistiť, čo tam búcha.

Zišla som pomaly po schodoch dole a uvidela mamu. Porozhliadla som sa a na zemi bol jeden rozbitý pohár a nejaká fľaša od alkohlu. Pohľad som späť upevnila na moju mamu, pretože som zistila, že pila. Išla som opatrne za ňou.

„Mama, poď si ľahnúť." povedala som a jemne ju chytila za ruku. Akonáhle sa od ľaku otočila pristála mi na líci facka. Au kur- ah. Pozrela som späť na mamu a skúsila znovu. Márne. Dostala som ďalšiu.

„Poď sa vyspať. Si unavená z práce." znovu som povedala.

„Nechaj ma!" povedala opitým hlasom. Tentoraz som nedostala facku, ale zobrala nejaký príborový nožík a porezala ma tesne pri zápästí. Strhla som ruku k sebe a chytila si poranené miesto. Našťastie nezarezala hlboko, bol to len príborový nožík.

Už som ju nechala tak a utekala do izby. Stále som si držala ranu. Prišla som do kúpeľne a ponorila to pod studený prúd vody. Trochu mi to schladilo, takže to až tak nebolelo. Rovno som si aj umyla zuby a vlasy dala do vysokého copu. Šla som do izby kde som sa prezliekla z pyžama do vecí fo školy. Zobrala som si tašku s mobilom a išla sa hneď obuť a obliecť. Schmatla som kľúče a išla odomknúť, ale už bolo odomknuté, takže mama v noci nezamkla. Super.

Vyšla som von zrovna vtedy, ako prichádzal Hyunjin. Keď si ma všimol usmial sa a pozdravil ma. Pozdravila som ho späť a snažila sa znieť normálne. A ešte som sa snažila skryť moju ruku, pretože ja debil som si v rýchlosti dala tričko s krátkym rukávom.

„Čo si dnes tak skoro?" spýtal sa ma a rozbil ticho, ktoré medzi nami bolo.

„Zobudila som sa skôr než budík a uzysom rovno aj vstala a nachystala sa." odpovedala som trochu klamlivo. Prikývol, že rozumie. Kým sme prišli na zastávku ešte sme sa porozprávali a potom nastúpili do autobusu.

Vystúpila som trochu nervózna, pretože nechcem, aby si Jenny alebo Emma všimli mojej rany. Nepotrebujem, aby sa o mňa báli.

„Ahojte." pozdravila som ich a išli sme rovno do školy. Trochu som si rukou zakrývala druhú nech to nie je vidno. Pri skrinkách som si dávala väčšmi pozor. Našťastie si nič nevšimli.

Rozlúčila dom sa s nimi a vošla do triedy. Prekvapivo tu Hyunjin ešte nebol. Zamračila som sa nad tým a sadla si na svoje miesto. Veď tu býva vždy skôr než ja. Aj keď som teraz bola skorej, aj tak by tu bol. Alebo možno šiel len na záchod. S taškou?Zamýšľala som sa nad tým, ale nepáčilo sa mi keď neprišiel po piatich minhotách.

Za päť minhót zvoní a on tu ešte nebol. Nepáčilo sa mi to. Postavila som sa zo stoličky a aj s mojou taškou odišla z triedy. Porozhliadla som sa po chodbe a potm sa ňou vydala ďalej. Prechádzala som okolo tried a aj iných miestností, až som natrafila na sklad pre upratovačky. Moje intuícia ma viedla otvoriť dvere.

Podišla som k nim a pomaly ich otvorila. Nahliadla dnu ale nikoho nevidela. Vošla som teda dnu a zavrela za sebou. Pokračovala som ďalej až som našla Hyunjina so zviazanými rukami.

„Emily? Čo tu robíš? Choď preč." hneď začal hovoriť. Ja som prišla k nemu a hneď sa mu snažila rozviazať ruky. Vtom ma niekto potiahol za vlasy dozadu. Odstúpila som od Hyunjina a pozrela za seba. Lucas.

„Prišla si zachrániť svojho frajera?" spýtal sa sarkasticky.

„Nechodíme spolu." odpovedala som chladne.

„Tak by si mohla chodiť so mnou. Hm?" naklonil sa ku mne bližšie. Odvrátila som tvár, pretože bol až moc blízko lri tej mojej.

„Nie. Ďakujem." povedala som a snažila sa neznieť znechutene, aby sa nenahneval. Zrazu ma prišpendlil k stene a začal ma bozkávať. Celou silou som sa ho snažila odtlačiť ale bol moc silný. Vyhýbala som sa jeho bozkom, ako sa len dalo.

Seungda (sekunda xd) na to, ale bol odo mňa preč. Otvorila som oči, aby som videla čo sa stalo. Hyunjin stál predo mnou mne otočený chrbtom. Videla som, že upozornil najeho ruky, a tak som hneď začala oslobodzovať. O pár sekund som to mala hotovo a on si s úľavou ruky pustil popri tele. A asi som to spravila presne včas, pretože naňho zaútočil Lucas. Hyunjin ho ale zastavil a dal mu päsťou do líca, že bolo počuť aku mu tak ruplo. Lucas si hneď chytil líce.

„Už som myslel, že si mi zlomil kosť. Ale na to nemáš." povedal provokatívne Lucas. Znovu zaútočil na Hyunjina. Tentoraz ale Hyunjin dostal, ale hneď sa pozbieral a dal mu ďalšiu, a o DOSŤ silnejšiu. Lucas asi už nevládal, a tak prestal. Odstúpil od Hyunjina.

„Ešte sme neskončili." povedal a pozrel aj smerom ku mne. Nakoniec odišiel z miestnosti. Chytila som sa za hlavu a zošuchla sa po stene dolu. Hyunjin hneď prišiel ku mne a kľakol si oproti mne.

„Si v poriadku?" spýtal sa ma. Pozrela som naňho. V očiach som videla, že je vystrašený, ale aj nahnevaný.

„To by som sa mala spýtať ja teba. Ale podľa toho, že ti krváca z nosu asi nie si v poriadku." povedala som. Zobrala som moju tašku a vytiahla odtiaľ servítky. Podala mu ich a on si hneď utrel nos.

„Prečo si sem prišla?" povedal mierne nahnevane.

„Nebol si v triede a nemal si tam ani tašku. Tak čo som sa mala robiť, že neexistuješ, keď si išiel so mnou do školy?" odpovedala som podráždená.

„Zase si sa zaplietla do konfliktu. A len kôli mne. Ach." frustrovane pohodil rukami.

„To je jedno." povedala som a sklonila zrak. Uvidela som moju ranu a zakryla si ju rukou.