The Korean Guy

-8-

Po zvyšok dňa som Hyunjina ignorovala a vyhýbala sa mu. Nechcela dom sa naňho čo i len pozrieť. Úplne ma nahneval a vykoľajil. Preto som aj vyzerala ako stratený vagón a vôbec som si nevedela spomenúť, kde a akú hodinu máme ďalšiu.

Koniec školy a ja som sa stretla s Jenny a Emmou pri skrinkách.

„Ahojte.” pozdravila som snažiac sa zakryť moju 'nenáladu'. Odzdravili ma späť a šli sme smerom do jedálne.

Sadli sme si aj s táckami a jedlo k nášmu obľúbenému stolu a začali jesť. Uhm, teda ony jedli, ja nie. Ja som tam len prehrabávala ryžu a hlavu mala podopretú o ruku. Počúvala som ich rozhovor, a len párkrát sa zapojila.

Nakoniec som odniesla tácku, tak ako som si s ňou aj sadla. Plný tanier jedla, len džús som si zbalila do tašky. Dievčatá si nevšimli, pretože stále sa rozprávali o Hyunjinovi. Ešte, že som si uši neodrezala, ako hovorili aký je krásny, milý- heh, že milý. Neváži si pomoci od druhých. Keby im poviem, ako často sa mi priplietol do života, tak by odpadli.

Vyšli sme zo školy práve načas, pretože tam už autobus stál.

„Dop- musím ísť, bye!” rozutekala som sa k autobusu a rýchlo zamávala babám. Odkývali späť a šli domov.

Nastúpila som do autobusu a prvé čo som uvidela. Hyunjin. Pozrel na mňa a ja naňho, no hneď som zrak odvrátila od hnevu. Nebudem sa naňho pozerať. Debil...

Sadla som si na svoje miesto a pustila si pesničky. Pozerala som von oknom. Nejako sa mi zdalo, že niekto na mňa pozerá, ale neriešila som to.

Vystúpila som z autobusu a hneď pokračovala domov. Hyunjin šiel kúsok za mnou, ale som ho ignorovala. Za mnou je vzduch, nič iné.

„Emily.” Hyunjin na mňa zavolal. Nikto tam nie je, iba vzduch. Ideme ďalej.

„Emily!’ znovu zavolal a ja som stále ignorvala. Až nakoniec pribehol a postavil sa predo mňa. Pozrela som naňho nahnevane.

„Ignoruješ ma? Celý deň sa mi vyhýbaš a ani raz si sa na mňa nepozrela.” povedal, no hneď som začala hovoriť ja.

„A čo by si chcel, aby som na teba pozerala stále?” hravo prevrátil očami a uchechtol sa.

„Tak som to nemyslel. Ja len- Ak si na mňa nahnevaná za to čo som ti povedal, tak sa ti ospravedlňujem.” pozrel mi do očí a bolo vidieť, že to myslí vážne.

„Mhm.” prešla som okolo neho a pokračovala domov. Znovu ma dobehol a šiel vedľa mňa.

„'Mhm'? To čo je znamená?” pozrel na mňa a naklonil hlavu do strany.

„To znamená, že si to rozmyslím.” vysvetlila som. So mnou to není len tak ľahké chlapče. Pohodil rukami od frustrácie a odvrátil zrak.

„Tak 'ďakujem' teda.” ironicky povedal.

„Nemáš začo.” ironicky som mu odpovedala. Zatiaľ som prišla k môjmu domu. Odomkla som dvere a vošla dnu. Zavrela za sebou dvere a šla sa pozrieť von oknom. Hyunjin tam stál a pozeral na zatvorené dvere. Znova pohodil rukami a potom pokračoval domov.

Šibalsky som sa usmiala, že som ho takto dá sa povedať 'nahnevala'. Vyzliekla som sa a pobrala sa do izby robiť si úlohy.

Po hodine a pol som konečne odložila veci a unavene si ľahla na posteľ. Pustila som si seriál na notebooku a až do 11 večer pozerala filmy. Veľmi zaujímavá táto činnosť... Nakoniec som sa už len umyla a prezliekla do pyžama, ľahla do postele a skoro hneď zaspala.

Zas a znova ma zobudil budík. Po pár minútach som sa pozbierala z postele a šla vykonať moju rannú hygienu. Aj som sa prezliekla a tašku s mobilom zobrala do kuchyne. Dnes som si tyčinku nebrala, pretože už nemáme. Budem musieť ísť do obchodu. Tak som si napustila len vodu, obliekla sa a vyrazila do školy.

Autobus som skoro zase zmeškala, ale ochotný autobusár vie, že chodím ním každý deň a chvíľu počkal.

Vystúpila som no Jenny a Emma nikde. Porozhliadla som sa, ale nikde som ich nevidela. Rozhodla som sa teda ísť dnu prezuť sa.

Otvorila som skrinku a hneď odtiaľ vyletel nejaký neznámy papierik. Načudovane som naň pozrela a nakoniec zdvihla zo zeme. Otvorila som ho a prečítala.

Ty si číňanova kamarátka
alebo niečo viac?

Poobzerala som sa okolo či tam niekto nestojí kto by to napísal. Ani písmo mi nebolo povedomé. Rozhodla som sa papierik zahodiť a neriešiť to. Nejaký debilko si robí HaHa srandičky. Zavrela som skrinku a šla do mojej triedy.

Sadla som si a hneď zazvonilo, takže som sa aj znova postavila. Kútikom oka som zazrela Hyunjina, ale nevenovala som mu ani jeden pohľad. Učiteľka vošla do triedy a nechala nás sadnúť.

„Kedže máme takéto krásne počasie v tomto období rozhodli sme sa, že vás zoberieme na výlet. Nie len na jeden deň ale na prespávačku na tri dni. Pôjde celý váš ročník a na izbách môžte byť aj s niekým z druhej triedy. Takže kto máte záujem, tak mi dajte peniaze. Teraz vám rozdám papieriky pre rodičov.” zobrala kôpku papierov a začala každému rozdávať.

„Bude to o dva týždne, takže nemusíte sa s tými peniazmi ponáhľať, ale zase nech mi ich nedáte v posledný deň, okay?” dorozdávala a šla späť ku katedre a začala normálne hodinu.