-16-

147 15 7
                                    

Vrátili sme sa do triedy o pol hodinu neskôr, takže sme dostali vynadané. Sadli sme si na svoje miesta a počúvali výklad učiteľky. Párkrát som sa zapozerala na Hyunjina, no hneď som zrak odvrátila, pretože som sa začala červenať.

Hodina skončila, a tak som si zbalila veci. Len tak som sedela a pozrala po triede až mi pohľad zase skončil na Hyunjinovi. Tentoraz sa otočil na mňa a milo sa usmial. Úsmev som mu opätovala a znovu zazvonilo na hodinu.

----------

Celý deň sa našťastie už nič nestalo. Zbalila som si veci po poslednej hodine a išla ku skrinkám. Tam som stretla Emmu a Jenny.

„Vedela si o tom, že Hyunjina dnes niekto chcel zbiť ale nejaká baba tam prišla a niecoysa stalo, ale to už nikto nevie. Bolo to v miestnosti pre upratovačky.” povedala rýchlo Emma. Tak rýchlo sa tu šíria správy...

„Tak to dievča je odvážne.” poznamenala som. Obe prikývli a šli sme na obed.

Sadli sme si na naše miesto a začali jesť. Bola som celkom hladná, tak som to začala jesť aj ja. Poobzerala som sa po jedálni a pri pulte kde sa vydáva jedlo bol Hyunjin. Zobral si svoju tácku a šiel si niekam sadnúť. Uvidel ma, že sa naňho pozerám a potom sa pozrel na Emmu a Jenny. Hlavou naznačil či si môže sadnúť. Prikývla som. Prišiel k nášmu stolu a sadol si na voľné miesto vedľa mňa.

„Ahojte.” pozdravil dievčatá. Pozreli sa na seba a potom sa jemne ale prefíkane usmiali. Otočili sa späť na Hyunjina.

„Annyeonghaseyo.” pozdravili ho nejako. Hyunjin sa na ne prekvapene pozrel. A ony sa zasmiali.

„Viete po kórejsky?” spýtal sa zaskočený. Jasne. Pozdravili ho po kórejsky, že ma to prekvapuje. Obe naraz prikývli na Hyunjinovu otázku.

„Učíme sa kórejčinu asi dva roky, ale stále to neni uplne dokonalé.” povedala Jenny. Hyunjin sa milo usmial.

„Počúvate K-Pop?” spýtal sa a pozdvihol jedno obočie.

„Že sa pýtaš.” odpovedala mu Emma. Hyunjin bol teraz veľmi natešený. Začali sa o tom baviť a zabrali tým celý obed.

„Mohla by aj Emily začať počúvať.” vyviedla ma z myslenia Jenny. Všetci pozerali na mňa a ja som nevedela prečo.

„Že by si mohla začať počúvať K-Pop.” zopakovala po nej Emma. Pozrela som na ňu pohľadom že 'to myslíš vážne?'.

„Tak K-Pop nepočúvaš a so mnou sa rozprávaš.” pridal sa Hyunjin. Prekavapene som na neho pozrela.

„To, že nepočúvam K-Pop neznamená, že sa s tebou nemôžem rozprávať. Aj keď začal si sa so mnou rozprávať ty- ale to je jedno. Nemusím sa s tebou baviť ak chceš.” povedala som a pyšne sa usmiala. Zostal zaskočený, až nevedel rozprávať. Pozrel sa nápomocne na dievčatá. Tie sa na ňom zasmiali. 'Urazil sa'. Zamračil sa na mňa a dojedol svoj obed. Všetci sme odniesli tácky a vyšli von zo školy. Ja s Hyunjinom sme sa rozlúčili s dievčatami a chvíľu potom prišiel autobus, do ktorého sme nastúpili.

The Korean GuyWhere stories live. Discover now