-18-

121 11 0
                                    

„Už ti to niekedy predtým spavila?” spýtal sa Hyunjin. Pozerala som na moje topánky a zamyslela sa. Zatiaľ čo Hyunjin nevedel zo mňa odtrhnúť zrak.

„Párkrát, keď prišla zo služobky si vypila a potom, keď jej dali ďalšiu prácu, hnev si vybila na mne. Nebila ma, ale kričala na mňa, že keby toľko nemíňam peniaze nemusela by chodiť tak veľa pracovať.” odpovedala som po chvíli. Zostalo ticho. Stále som neodtrhla zrak od topánok, pretože sa mi do očí nahrnuli slzy. Rozmazalo sa mi videnie a jediné čo som cítila bolo, že ma niekto objal. Hneď som ho objala späť a zaryla si hlavu do jeho hrude.

„Ššššššššš. Bude to dobré.” povedal upokojujúcim hlasom a hladil ma po vlasoch. Ešte viac som ho objala a snažila sa upokojiť moje vzlyky.

Po pár minhotách som sa odtiahla a utrela s oči rukávom. Hyunjin sa na mňa pozeral a uchechtol sa.

„Čo je?” spýtala som sa a pozrela naňho.

„Nič nič. Len, že si zlatá, keď plačeš.” odpovedal ana tvári sa mu objavil veľký úsmev.

„Tak dík.” ironicky som poďakovala, ale zasmiala som sa. Upravila som si vlasy a Hyunjin sa na mňa čudne pozrel. Priložil chrbát jeho ruky k mojej. Asi to nestačilo, a tak zobral celú moju ruku do tej jeho.

„Máš studené ruky. Je ti zima?” spýtal sa ma a pozrel mi do očí. Prekvapene som naňho pozrela, ale hneď som zatriasla hlavou, že nie. Aj tak ma nepočúval a zobral moje ruky medzí tie jeho, aby mi ich zobral.

„Hey! Hrdličky!” zakričal niekto. Obaja sme saobzrelu za nás a uvideli chalanov z našej triedy, lepšie povedané Lucas a jeho poskoci. Vystrašene som na nich pozerala, ako sa k nám krokom približujú. No nepozerala som dlho, pretože mi Hyunjin chytil ruku a začali sme utekať. Lucas sa aj s jeho bandou hneď rozbehli po nás.

Dobehli sme k východu z parku. Museli smena chvíľu zastaviť, pretože smeprebehli cez celý park. No onedlho sme počuli dupot, ktorý sa k nám približoval, preto ma Hyunjn znovu zatiahol za ruku a rozutekali sme sa.

„Ešte chvíľu vydrž.” povedal mi popri behu Hyunjin. Neodpovedala som, pretože som ledva utekala.

Pribehli sme do rušnej časti New Yorku. Obzrela som sa či idú stále za nami a práve vtedy ma Hyunjin zatiahol prudko do boku do nejakej uličky. Išli sme trochu hlbšie a tam si čupli za kontajnér. Hrude sa nám prudko dvíhali. Sadla som si opierajúc o stenu budovy a Hyunjin spravil to isté. Pritiahol si ma bližšie k nemu a rukusi dal okolo môjho pásu.

„Kde sú? Kam išli?” kričali na seba chalani z Lucasovej bandy. Pritúlila som sa ešte viac k Hyunjinovi, že medzi nami nebola žiadna medzera. Hyunjin spevnil ruku okolo môjho pásu a dal mi pusu do vlasov. Nezaragovala som nijako, ale vo vnútri som kričala z plných pľúc.

Počuli sme, ako sa rozbehli ďalej. Chcela som sa postaviť, ale Hyunjin ma stiahol späť.

”Počkaj ešte chvíľu, môžu sa vrátiť.” stiahol ma tak, že keď som sa naňho pozrela, tváre sme mali od seba iba kúsok. Zapozerala som sa do jeho očí, ktoré pohľadom skĺzli na moje pery.

----------

Nechám vás v napätí hehe 😏. A ospravedlňujem sa, ale idem zmeniť meno toho Hyunjinovho šikanátora, pretože sa to odohráva v NY a nie v Kórei, tak aby ste potom neboli zmätení. Luv you bye<3

The Korean GuyOnde histórias criam vida. Descubra agora